MgA. Josef Oplištil

8.7.2020

 

Váš život je úzko spojený s jabloneckou umeleckou školou. Boli ste jedným z prvých absolventov medailérskej vyššej odbornej školy a neskôr ste sa sám stali mentorom mladých umelcov. Keď sa pozriete na možnosti uplatnenia študentov vtedy a dnes, povedali by ste, že sa niečo zmenilo?

Spomínam si, ako bolo počas môjho štúdia na VOŠ vzácnosťou, keď sme sa ako študenti stretli s reálnou zákazkou priamo vo výučbe. Jediným spôsobom, ako vtedy na seba mohol mladý medailér upozorniť, bola účasť vo verejných súťažiach na pamätné mince vypisovaných Českou národnou bankou. Dnes je situácia v tomto ohľade pre študentov našej školy ďaleko jednoduchšia. Práve vďaka Českej mincovni dostávajú študenti jabloneckej VOŠ už počas štúdia pravidelne možnosť realizovať reálne zadania, a tak na seba upozorniť potenciálneho zamestnávateľa alebo následne získavať externé zákazky. Myslím, že vďaka tejto spolupráci našlo mnoho našich študentov a absolventov uplatnenie v Českej mincovni a v ďalších firmách.

V Českej mincovni ste známy ako perfekcionista. Čím je pre vás medailérske remeslo a umenie ako také? Je ťažké ho skĺbiť s povolaním pedagóga?

Áno, áno (smiech). Sebakriticky musím potvrdiť, že som perfekcionista. Týmto perfekcionizmom som najviac postihnutý v momente, keď mi napadne z môjho pohľadu nevšedné výtvarné riešenie návrhu mince alebo medaily. V takej chvíli mám takmer tunelové videnie, keď na konci tunela je zhmotnenie tohto nápadu, pre ktorého zdarné dokončenie som ochotný urobiť všeličo. Medailérske remeslo a výtvarné umenie všeobecne je pre mňa predovšetkým o realizácii osobných vízií, druhom neverbálnej komunikácie, keď je adresátom všetkého snaženia citlivý a vnímavý divák. Zladiť dohromady výtvarnú dráhu s dráhou pedagóga je potom vždy o určitom kompromise. To, ako sa mi toto skĺbenie podarilo, ukáže až čas, a to, ako sa mi to darí, by najlepšie vedeli zhodnotiť moji študenti a absolventi. Bojím sa však, že by o mne povedali, že som aj v tomto ohľade perfekcionista (smiech).

Ste rodinne založený. Je pravda, že sa vaša manželka podieľa na niektorých vašich výtvarných návrhoch?

Moja žena Lucia je vždy prvým kritikom každej mojej práce. Výraz jej tváre, keď jej prvýkrát prezentujem akúkoľvek svoju rozrobenú prácu, mi povie viac ako tisíc slov. To potom hneď viem, ako dobre sa mi môj nápad podarilo vyjadriť. Naša spolupráca sa tým však nekončí. Lucka sa počas rokov naučila mnoho operácií a krokov v procese realizácie kresbového návrhu a sadrového modelu mince, takže to u nás doma niekedy pripomína manufaktúru. Myslím, že sme efektívny tím.

Váš otec pracoval v poľnohospodárstve, takže ste sa „nepotatili“. Priali by ste si, aby vaše ratolesti kráčali vo vašich stopách?

Niekedy na podobnú otázku odpovedám tak, že moje deti majú samozrejme úplnú slobodu zvoliť si, či budú sochári, alebo maliari (smiech). Ale vážne. Môj názor sa v tomto ohľade mení a musím povedať, že ma formuje moja pedagogická skúsenosť. Občas totiž v škole vidím veľký rozdiel medzi tým, keď sa niekto v medailérstve nájde, a medzi niekým, kto zistí, že to pre neho nie je. Taký človek sa potom štúdiom tohto odboru trápi. Preto si predovšetkým želám, aby moje deti robili to, čo ich bude baviť a napĺňať.

A čo vaše ďalšie deti - študenti? Ich úspechy, napríklad v súťažiach Českej národnej banky, vždy s hrdosťou predstavujete verejnosti, ale nepanuje medzi vami profesionálna rivalita? Nevnímate ich ako konkurenciu?

Úspechy našich študentov a absolventov ma a mojich kolegov naozaj tešia a sme na ne hrdí. Za seba poviem, že je pre mňa veľmi obohacujúce sledovať prácu študentov a absolventov, spôsob ich výtvarného myslenia a to, ako sa posúvajú a zrejú. A áno, myslím, že medzi nami panuje istý druh rivality. Je to však také to priateľské, zdravé súperenie. Niekedy sa pristihnem pri úvahe o tom, kto koho vlastne viac naučil - či ja študentov, alebo oni mňa. 

Ste autorom mnohých nápaditých realizácií pre Českú národnú banku, ale vaše mince obohacujú tiež portfólio Českej mincovne. V jubilejnom roku 2018 ste pripravil štvordielnu minisériu venovanú prevratným rokom 1918, 1938, 1948 a 1968. Namiesto dobových scén ste zvolili elegantnú symboliku meniaceho sa českého leva. Preferujete abstraktné výjavy, realistickú modeláciu alebo záleží na téme?

Herci hovoria, že niet malých rolí. Ja tento princíp vidím podobne a vzťahujem ho aj na medailérstvo. To ovplyvňuje môj prístup ku každej téme. Akákoľvek tému ponúka šancu na vznik hodnotnej realizácie. Preto ani nepreferujem žiadny konkrétny spôsob modelácie - každá téma si vyžaduje najprv nápad, pre ktorý následne hľadám zodpovedajúci spôsob spracovania. Práce na minisérii Prevratné osmičky pre mňa bola veľkou výzvou, ktorá si vyžadovala stvárnenie podstaty štyroch veľmi zložitých období v histórii našej krajiny. Keď som si načítal informácie o každej udalosti, bolo mi jasné, že vždy išlo o iný kontext a o iné dobové okolnosti. Spoločným menovateľom týchto udalostí však bolo to, že sa všetky udiali českej krajine, ktorá má za symbol leva. Za prvých sto rokov republiky sa českému levovi prihodilo toho veľa a každá z týchto udalostí českého leva a jeho suverenitu významne ovplyvnila a zmenila. Dúfam, že výsledok môjho snaženia zrozumiteľne rozpráva práve o týchto zmenách.

Česká mincovňa tento rok oslávila 25 rokov existencie. Čo by ste jej popriali do budúcnosti?

V priebehu štvrťstoročia prešla Česká mincovňa kus cesty a myslím, že má byť právom na čo hrdá. Prajem Českej mincovni aj naďalej veľa spokojných zákazníkov a mnoho podarených realizácií mincí a medailí. Osobne budem považovať za česť, keď v budúcnosti budem môcť byť pod niektorými realizáciami autorsky podpísaný.

 

2018

Česká mincovna
Loading...