Od toliara k doláru

8.9.2021

 Podivuhodné české dedičstvo

Svet vďačí Čechom za mnohé výdobytky, vynálezy a objavy, ktoré nezriedka považujeme za samozrejmosť. Hromozvod, lodná skrutka, krvné skupiny, genetika, kontaktné šošovky, kockový cukor či slovo robot – to všetko je dielom našich dômyselných krajanov.

Je však málo známym faktom, že sme svetu dali tiež jeho najznámejšiu a najuznávanejšiu menu. Ktorá to je? Predsa dolár! Napriek tomu, že dolár v posledných desaťročiach stratil trochu zo svojho povestného lesku, aj naďalej je skutočne globálnym platidlom.

Podľa štatistiky Medzinárodného menového fondu je cez 60 percent svetových finančných rezerv držaných v amerických dolároch, 31 národov prijalo dolár ako oficiálnu menu a 66 krajín viaže na dolár hodnotu svojich vlastných mien. Dolár je ako platidlo akceptovaný napríklad aj v Severnej Kórei alebo na Sibíri.

Niekde v Texase či na Novom Zélande najskôr nikto netuší, že korene ich slávneho platidla siahajú do horského mestečka v malej krajine v srdci Európy. Práve preto stojí za to, aby sme si zabudnuté české dedičstvo, ktorého história sa začala písať pred päťsto rokmi, pripomenuli...

 

Po stopách českého mincovníctva

České mincovníctvo má viac ako tisícročnú tradíciu – česká krajina totiž neoplývala len medom a mliekom, ale aj hojnosťou striebra. To dávnym mincmajstrom poskytovalo priestor pre umelecké vyjadrenie, ktoré obdivujeme dodnes.

Peniaze na českom území razili už starovekí Kelti, ale prvými mincami českých panovníkov sa stali stredoveké denáre. V 10. storočí ich zaviedol knieža Boleslav I., zvaný Ukrutný. Ten síce vstúpil do dejín ako vrah svojho brata, svätého Václava, ale zároveň sa stal zakladateľom silného českého štátu.

Na prelome 13. a 14. storočia sa objavili legendárne pražské groše, ktorých razbu podnietil nález strieborných ložísk v Kutnej Hore. České krajiny vtedy, za vlády kráľa Václava II., patrili k najbohatším a najvyspelejším na svete a pražské groše si získali obľubu aj ďaleko za hranicami kráľovstva.

V 14. storočí Luxemburgovci začali raziť prvé české zlaté mince – florény a dukáty –, ale v prvej polovici 16. storočia sa objavila nová strieborná minca, ktorá mala všetkých svojich predchodcov hravo strčiť do vrecka…

 

Poklad v Krušných horách

České kráľovstvo oplývalo bohatstvom striebornej rudy, a preto bolo štátom s neobyčajným významom pre celú Európu. Najstarším českým baníckym mestom, kde sa v 13. storočí ťažilo striebro, bola Jihlava, ktorej slávu potom v 14. storočí mnohonásobne prekonala Kutná Hora.

Ďalšia nefalšovaná strieborná horúčka sa rozpútala, keď bolo na začiatku 16. storočia objavené výdatné ložisko na západe Čiech. Strieborné balvany s hmotnosťou až 100 kilogramov nájdené takmer pod povrchom tu neboli ničím výnimočným.

Miestom nálezu rozprávkového bohatstva boli Krušné hory. Toto pohorie nedostalo meno preto, že by sa miestni obyvatelia trápili a sužovali, ale podľa špeciálnej baníckej procedúry, ktorá sa používala pri dobývaní drahých kovov. Pri takzvanom krušení sa skala najprv rozpálila, potom schladila a nakoniec pukla.

Všetko striebro objavené na českej pôde patrilo českému kráľovi, ktorým bol v tom čase Ľudovít Jagellovský. Bohatí mešťania ani šľachta ho však príliš nerešpektovali. Vážne ho nebral ani rod Šlikovcov, ktorý vládol krušnohorskému panstvu…

 

Podnikavý rod Šlikovcov

Pôvodne meštianska dynastia, ktorá sa vďaka svojej mimoriadnej podnikavosti vypracovala medzi šľachtickú smotánku, vstúpila do dejín na sklonku luxemburskej éry.

Gašpar Šlik urobil v 15. storočí skvelú kariéru na cisárskom dvore. Ako český a súčasne aj ríšsky kancelár sa významne zaslúžil o prijatie Žigmunda Luxemburského za českého kráľa a v pohusitskej dobe prepájal české prostredie s ríšskym.

Ako kancelár mal prístup k panovníckemu pečatidlu a tesne pred Žigmundovou smrťou, po ktorej bolo pečatidlo zničené, si s jeho pomocou stačil vyrobiť nepopísané originály panovníckych listín. Na tie si potom on a jeho príbuzní mohli napísať prakticky čokoľvek. Dodnes preto nie je isté, či boli majetkové nároky Šlikovcov v Krušných horách vôbec oprávnené.

Po objavení krušnohorského striebra vycítil Štefan Šlik, Gašparov prasynovec, mimoriadnu príležitosť na zisk. Z nemeckej strany hôr pozval investorov, technológov a skúsených baníkov a roku 1512 začal s ťažbou. Aj keď na to podľa zákona nemal právo, vidina zárobku bola mnohonásobne silnejšia než strach z trestu od slabého jagellovského kráľa…

 

Čachre s českým striebrom

Európa bola lačná po českom striebre. Šlikovci ho v Krušných horách vyťažili viac než dosť, ale podľa zákona ho nesmeli vyviezť v surovom stave. Prešibaní šľachtici si preto z dobytého striebra začali raziť svoje vlastné mince, a to načierno. Tie už krajinu opustiť mohli.

Opovážlivosť Šlikovcov nepoznala hranice. Nielenže si prisvojili striebro, ktoré patrilo kráľovi, a razili z neho mince, na čo nemali právo, ale navyše na nich vyobrazili znak svojej rodiny. Šlo o vôbec prvé mince, ktoré niesli erb obyčajného šľachtického rodu, čo bolo dovtedy úplne nemožné. Vo všetkých ostatných prípadoch boli na minciach krajinské znaky alebo erby vládnuceho rodu.

Napriek všetkému si ľudia tieto „falošné“ mince rýchlo obľúbili. Na rozdiel od zákonných platidiel, v ktorých sa obsah striebra po stáročia zámerne znižoval, aby sa panovníci obohatili, bolo totiž skutočne rýdze. Ich hmotnosť bola 29,33 g a obsah striebra v zliatine bol 93,05 %. Pre predstavu – za takých 50 až 60 strieborných mincí sa dal vtedy zaobstarať kôň.

Nie je preto divu, že Šlikovci nakoniec pre svoje podnikanie získali oficiálne oprávnenie od Krajinského snemu. Stalo sa tak v roku 1520 – pred päťsto rokmi…

 

Zrodenie jáchymovského toliara

Krušnohorské mestečko, v ktorom prebiehala razba šlikovských mincí, sa čoskoro stalo jedným z najbohatších a najľudnatejších českých sídiel. Väčšia bola už len Praha, ktorá mala vtedy 50-tisíc obyvateľov.

Haviari svoje slávne sídlo pomenovali po svätom Joachimovi, starom otcovi Ježiša Krista – snáď preto, aby nad nimi držal ochrannú ruku. Dnešný český Jáchymov bol v nemčine známy ako Joachimsthal, t. j. „Joachimovo údolie“.

Tunajším minciam sa hovorilo po nemecky  „Joachimsthalerguldengrosch“ – v preklade „jáchymovský zlatý groš“. Neprakticky dlhé a kostrbaté meno sa postupne skracovalo – najprv na „Joachmisthaler“, potom na „Thaler“ a nakoniec na počeštené „tolar“.

Než v roku 1528 závistlivý panovník Ferdinand I. Habsburský odobral Šlikovcom ich právo raziť mince, stihli sa z jáchymovského striebra vyrobiť milióny toliarov. Väčšina z nich však bola v krajinách, ktoré nemali vlastné zdroje striebra, roztavená a použitá na razbu cudzích mincí. Pôvodné šlikovské toliare sú dnes preto veľmi vzácne, žiadané a cenené…

 

Nový svetový štandard

S tým, ako sa jáchymovské toliare valili do celej Európy, sa ich pôvodne lokálny názov začal užívať ako všeobecné označenie pre všetky veľké strieborné mince vysokej rýdzosti.

Úspešný štandard, ktorý zaviedli Šlikovci, sa potom kdekto snažil napodobniť. Z Maďarska poznáme skomolený tallér, z Poľska talar, z Grécka tàliro, z Talianska tallero, z Perzie dare, z Islandu dalur a z Nórska, Švédska, Dánska a Holandska daler. V Rusku boli zavedené mince jefimky – i tie sa volali podľa svätého Joachima, ktorý je v ruštine známy ako Jefim.

Na toliare nezanevrela ani ich pôvodná domovina. Cisár Maximilián II. Habsburský nechal raziť takzvaný ríšsky toliar, ktorý sa v Svätej ríši rímskej používal od roku 1566. Počas celých dvoch storočí bol univerzálnym platidlom platným na obrovskom území – bez ohľadu na národnosť, len s drobnými odchýlkami v razbe. Niečo ako dnešné euromince.

Najväčší úspech potom dosiahol toliar Márie Terézie, ktorý sa v 18. storočí stal najrozšírenejšou striebornou mincou sveta. Napríklad v Etiópii sa s ním neoficiálne platí dodnes. Jednoducho skutočne tvrdá mena z poctivého striebra…

 

Zrodenie amerického dolára

Vďaka rozmachu medzinárodného obchodu v 17. a 18. storočí sa európske platidlá rozšírili do všetkých kútov sveta. Holandskými mincami, ktorým sa po vzore toliarov hovorilo dalery, sa platilo napríklad na Blízkom východe, v Indonézii, ale tiež v holandskej kolónii v Novom svete, z ktorej sa neskôr stal New York.

V pôvodných trinástich britských kolóniách, ktoré sa osamostatnili a z ktorých vznikli Spojené štáty americké, potom obiehalo množstvo rozličných mincí – nielen holandských, ale tiež španielskych, ktoré mali podobnú hmotnosť a tvar. Ľudia všetky tieto mince začali nazývať rovnako, a tak sa zrodilo meno americkej meny, ako ho poznáme dnes. Holandská výslovnosť slova daler je totiž nápadne podobná anglickej výslovnosti slova dolár.

Prvá skutočná americká dolárová minca vznikla v roku 1794 a od svojho českého prapredka si vypožičala nielen meno, ale tiež váhu a rýdzosť použitého striebra.

Nie je bez zaujímavosti, že jeden zo zachovaných exemplárov prvého amerického dolára bol v roku 2013 vydražený za ohromujúcich 10 miliónov dolárov. To z tejto vzácnej mince urobilo najdrahší peniaz sveta…

 

Zabudnutý rodokmeň

Od času, keď sa v Čechách začali raziť jáchymovské toliare, z ktorých zhodou okolností vznikli americké doláre, uplynulo pol tisícročia. Svet, žiaľ, na horské mestečko, kde sa tento príbeh začal písať, zabudol.

Rovnako tak sme zabudli my sami. Zatiaľ čo v čase najväčšej slávy okolo roku 1520 žilo v Jáchymove 18-tisíc baníkov a minciarov, dnes má mesto len 2 500 obyvateľov.

Americkí turisti, ktorí do Jáchymova čírou náhodou zavítajú, sú miestnou históriou zaskočení. Potvrdzujú, že keby ich spoluobčania vedeli, kde vznikol dolár, prídu ich do Čech celé zástupy.

Našťastie sa blýska na lepšie časy. V roku 2019 bola celá oblasť zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Stovky rokov ťažby a spracovania rúd – od striebornej po uránovú – premenili Krušnohorie v jedinečnú banícku krajinu. Hustá sieť banských miest s rozličnými pamiatkami, ktoré sa nachádzajú nad zemou aj pod ňou, je dokladom obrovského historického vplyvu regiónu, odkiaľ sa do celého sveta šírili inovácie v baníctve, hutníctve i mincovníctve…

 

Kruh sa uzatvára

K odkazu jáchymovských mincmajstrov sa hrdo hlási Česká mincovňa. Tá je dnes jedinou skutočnou mincovňou v Českej republike, ktorá má právo raziť mince. Sídlo spoločnosti sa, podobne ako v prípade starobylej jáchymovskej mincovne, nachádza v horách – nie však Krušných, ale Jizerských –, a to v Jablonci nad Nisou.

Česká mincovňa vznikla po rozdelení Československa a za viac ako štvrť storočia svojej existencie vyrazila cez tri miliardy mincí. Pre Českú národnú banku vyrába všetko kovové obeživo, ktoré Čechom cinká vo vreckách, t. j. 1, 2, 5, 10, 20 a 50Kč mince, ale aj všetky pamätné mince z drahých kovov.

Je príhodné, že popri minciach s nominálnou hodnotou v korunách sa v Českej mincovni razia aj dolárové mince. Spoločnosti sa podarilo získať licenciu na produkciu novozélandských, fidžijských či samojských dolárov, ktorú využíva najmä pri výrobe svojich vlastných investičných mincí zo zlata a striebra. Do týchto takzvaných Českých levov môžete svoje finančné prostriedky uložiť aj vy – rozumne a spoľahlivo.

Po piatich storočiach sa tak kruh uzatvoril a doláre sa vrátili tam, odkiaľ vzišli…

 

Investícia s príbehom

Úplne nová investičná minca Českej mincovne, ktorá pripomína, ako sa z českého toliara stal americký dolár, je rozumným a štýlovým prostriedkom na uloženie finančných prostriedkov do drahého kovu.

Zatiaľ čo reverzná strana je venovaná najkrajším jáchymovským toliarom z roku 1526, na averznej strane sú vyobrazené prvé americké doláre z roku 1794.

Česká mincovna
Loading...