Otakar Španiel je vo svete numizmatiky skutočným pojmom. Najväčšiemu obdivu sa tešia jeho prvorepublikové svätováclavské dukáty a potom korunová minca, ktorej vzdáva hold séria Českej mincovne. Tú tvoria dve novorazby – jedna z autentického mediniklu a druhá zo vzácneho zlata.

Československá republika bola vybudovaná na troskách Rakúsko-Uhorska v roku 1918, ale na svoju vlastnú menu si musela počkať. Koruna československá bola vyhlásená za menu nového štátu zákonom z roku 1919, a zatiaľ čo Rakúsko a Maďarsko museli po katastrofálnom zrútení modifikovanej rakúsko-uhorskej meny prejsť na šiling a pengö, v Československu prežil názov starej meny – aj keď s iným prívlastkom – ako v jedinom nástupnickom štáte monarchie. Najprv u nás platili okolkované rakúsko-uhorské bankovky, potom provizórne štátovky a potom sa konečne objavili mince – dvadsaťhaliernik, päťdesiathaliernik a koruna. Výtvarná súťaž na podobu kovových platidiel, v ktorej zvíťazil fenomenálny umelec Otakar Španiel, bola vyhlásená už v roku 1919, ale príprava na razbu trvala tri roky. Jediná československá mincovňa, ktorá sa nachádzala v slovenskej Kremnici, bola totiž pri odchode Maďarov vydrancovaná, a tak nemala k dispozícii potrebné stroje ani materiál. Čakanie do roku 1922 sa však oplatilo – československá korunová minca, ktorej prvotný náklad bol 50 miliónov mediniklových kusov, predstavovala absolútnu špičku európskej mincovnej tvorby a podstatne ovplyvnila nasledujúce generácie medailérov. Zatiaľ čo líc predkladal československého heraldického leva, rub niesol lipovú ratolesť a „obraz kľačiacej ženy, ktorá drží v ľavici snop klasov s kosákom a pravicou si zotiera z čela pot“.

Obe novorazby v sérii sú vernou rekonštrukciou pôvodných korunových mincí Otakara Španiela. Aby nedošlo k zámene s prvorepublikovými originálmi, pod dvojchvostým levom nájdete drobný text R (ako replika) 2025.

Emisný náklad má len 125 sérií.