Neobjavený ostrov Niue

Od roku 2011 sa na razbách Českej mincovne stretávate s exotickým slovíčkom »Niue«. S najväčšou pravdepodobnosťou viete, že ide o názov ostrovného štátu, ktorý Českej mincovni poskytuje licenciu na vydávane pamätných a investičných mincí. Najskôr však netušíte, ako sa na ňom žije. Zistil to pre vás slávny český dobrodruh Jiří Kolbaba, ktorý navštívil cez 130 krajín na všetkých siedmich svetadieloch:

Keď som sa v denníku môjho obľúbeného moreplavca Jamesa Cooka dočítal o záhadnom »Ostrove divochov«, na ktorý sa mu nepodarilo vstúpiť, mal som pred sebou krásny cieľ. Nastal však problém. Žiadny ostrov, ostrovček alebo len odlivový koral v Pacifiku taký názov nemá. Neskôr sa mi podarilo túto neznámu pevninu identifikovať. »Cookov« ostrov dnes nesie názov Niue (čítaj Njuej). Dobre – tak teda existuje. Ale aký je veľký? Lietajú tam lietadlá? Plávajú tam lode? Je obývaný?

Pátranie nakoniec prinieslo úspech. Niue je 259 km² veľký nezávislý štát voľne pridružený k Novému Zélandu. Neobjavený, ekologicky nezničený, tajuplný,… – takto o ostrove hovoria prospekty novozélandských cestovných kancelárií.

Na koralový ostrov ma dopravila – v rámci mojej trojmesačnej pacifickej expedície v roku 2006 – lokálna letecká spoločnosť Polynesian Airlines. Veľmi som sa tešil. Na ranveji skromného letiska Hanan som si vydýchol. Bol som na mieste! Nasledovalo rýchle odbavenie (bol som jediný návštevník!) a ochotní domorodci už ma viezli k odporučenému guesthousu. O chvíľu sa však vrátili, že majú pre vzácneho hosťa lepší tip. A skutočne. Milá majiteľka hotelíka mi na môj pobyt prenechala celý rozľahlý dom. Hneď druhý deň som si požičal nevyhnutné auto (neexistuje tu žiadna verejná doprava!) a po chvíli mi usmievavý majiteľ obchodu predával niečo z jedla a pitia »na sekeru«: „To je v poriadku. Zajtra, až si vymeníš, tak mi to prídeš zaplatiť…“ Tak toto že sú potomkovia krvilačných divochov? Moja objaviteľská cesta po tajomnom ostrove sa začala viac ako skvele.

»Polynézska skala« – tak sa často nazýva izolovaný ostrov vzdialený 600 km od Samoy aj Tongy a 2400 km od Nového Zélandu. Leží východne od dátovej hranice a časový posun k Česku je mínus 12 hodín. To znamená, že keď my máme polnoc, tu si sadajú k obedu.

Dramaticky členený ostrov vznikol tak, že mocný koral bol pohybmi morského dna vynesený nad hladinu. V priebehu stáročí sa na ňom uchytila vegetácia a sporý život. Ľudia sa objavili neznámo kedy. Predpokladá sa, že priplávali na kanoe z Tongy, Samoy a Cookových ostrovov.

James Cook, kvôli ktorému som vlastne prišiel, sem priplával v roku 1774. Trikrát sa pokúšal vstúpiť na pevninu a trikrát bol domorodcami odohnaný. Boli rozzúrení a navyše mali na ústach a rukách krv. Tak to Cook uviedol v lodnom denníku. Pevninu zakreslil, pomenoval ju »Ostrov divochov« a odplával. Až neskôr sa vysvetlilo, ako to vlastne bolo. Tunajšia mytológia hovorila o tom, že raz pripláva biely človek a zem si privlastní (aké vizionárske!). Domorodci teda radšej každého preventívne odohnali. A tie krvavé ústa? To nebola krv, ale špeciálna miestna odroda červeného banánu – futi hulahula. Lesť slávila úspech len do roku 1846. To sem priplávali misionári z LMS (London Missionary Society) a ostrov, podobne ako celú Samou, výrazne kresťansky ovplyvnili. Od roku 1974 sa obyvatelia Niue tešia z nezávislosti v rámci britského Spoločenstva národov. Sú vo voľnom zväzku s Novým Zélandom, takže vlastnia »kiwipas«.

Ja som mal na tejto trojmesačnej pacifickej expedícii s pasom opakované problémy. Pas Českej republiky bol vo vzdialenej cudzine neznámy dokument niekde z medziplanetárneho priestoru. Najprv ho vždy niekam odniesli, potom sa chodili postupne pozerať, či mám oči, nos, uši a tak. Dlho sa radili, telefonovali a nakoniec sa nad mimozemšťanom blahosklonne zľutovali.

Aj keď som sa pred časom nechal uniesť a spieval pochvalné ódy na samojský ostrov Savai'i, tak Niue si zaslúži prinajmenšom symfóniu. Niečo také úžasné som snáď ešte nevidel. Teda tá vegetácia nevyrastá zo stuhnutej lávy, ale z vysokých vrstiev prastarého koralu, ktorý v dávnych časoch vystúpil z oceánu. Už Cook písal v lodnom denníku, že po obvode ostrova sú početné malé zálivy, jaskyne, kamenné mosty a bizarné útvary. Nie nadarmo sa ostrov prezýva »skala«.

Počasie ma sklamalo. Silný lejak striedal ľahšiu spŕšku a len sporadicky sa objavovali túžobne očakávané lúče slnka. Všetko ostatné ma už však nadýchlo. Fantastické skalnaté útvary tvorené ostrým hrdzavým koralom. Erodované pobrežie, do ktorého hlučne narážajú vysoké spenené vlny. Neuveriteľné množstvo jaskýň vyrážajúcich dych s mnohými farebnými stalaktitmi a stalagmitmi. Sčerneté vápencové formácie, z ktorých ide až strach. Inferno v pacifickom raji!

Preliezal som úzkymi štrbinami a žasol nad tou sugestívnou krásou. Dokonca som sa sám so sebou rozprával. Taký zážitok predsa musíte s niekým zdieľať. Nechať sa uniesť – to je to pravé. V tomto prostredí to však má svoje medze. Na každom kroku hrozí veľké nebezpečenstvo úrazu, čo by sa pri odľahlosti mnohých miest mohlo skončiť tragicky. Mokrý vápenec kĺže, zvetraný koral je veľmi ostrý a môže sa nečakane prepadnúť. V pobrežnej jaskyni hrozí uväznenie prielivom.

Našťastie všetko dobre dopadlo. Stihol som nočný prelet na Nový Zéland. Batožina z Niue mala o niekoľko kilogramov viac. To všetko bola voda, ktorá sa vpila do každej nitky môjho oblečenia, topánok a vybavenia. Sladká voda z neba a slaná z rozbúreného Pacifiku. Tých protipólov som vnímal viac. Prežil som radosť aj strach. Videl som prírodu krásnu aj desivo nebezpečnú. Bol som medzi príjemnými ľuďmi, a pritom strašne sám. Bol som šťastný, že som tu mohol byť, a súčasne smutný, že musím odletieť. Ale taký už je život. Ten cestovateľský nie je iný – je možno len viac akčný, dobrodružný a naplnený. To sa mi na ňom páči…

Jiří Kolbaba

www.theworld.cz

Viete, že…

Úradnými jazykmi ostrova Niue sú angličtina a niueština. Tichomorskú reč nájdete v štátnom znaku, ktorý sa objavuje na averznej strane vybraných mincí Českej mincovne. Frázu „Atua, Niue Tukulagi“ je možné preložiť ako „Bože, Niue na večné časy“. V znaku sa ďalej objavujú symboly, ktoré reprezentujú ostrovnú prírodu a kultúru. Sú medzi nimi aj dve skrížené zbrane. »Katoua« je drevená palica, ktorá svojou hranou dokáže rozpoltiť lebku. V minulosti slúžila domorodcom v boji a dnes je rituálnym predmetom.

Na pamätných minciach Českej mincovne sa v roku 2020 objavil aj James Cook, ktorý ostrov Niue objavil pre západný svet. Nasledoval ho celý rad ďalších cestovateľov – moreplavci Fernão de Magalhães, Vasco da Gama, Leif Eriksson, Krištof Kolumbus a Amerigo Vespucci či polárnici Robert Peary, Roald Amundsen a Robert Falcon Scott. Preto podporujeme Jiřího Kolbabu, ktorého domovom je celý šíry svet. O svojej cestovateľskej skúsenosti sa neváha podeliť – na jeho pútavých besedách sa milovníci cestovania zoznamujú s krásami panenskej prírody aj exotickými tvárami domorodcov.