Strieborná minca s nominálnou hodnotou 10 eur bola vyrazená v kvalite štandard pri príležitosti 50. výročia zdolania vrchu Nanga Parbat slovenskými horolezcami.

Nanga Parbat je s 8125 metrami deviatou najvyššou horou sveta a zároveň prvou osemtisícovkou, ktorú sa pokúsil pokoriť človek. Od roku 1895 pri tom zomreli desiatky mužov, a preto himalájsky vrchol dostal prezývku Hora smrti. Úspech oslávila až nemecko-rakúska výprava v roku 1953. Československé horolezectvo v tom čase zažívalo boom. Vo Vysokých Tatrách padal jeden prvovýstup za druhým. Alpy sme mali zakázané, ale nahradil ich Kaukaz, kde sa potvrdilo, že naši horolezci majú všetky predpoklady na zdolanie najvyšších vrcholov sveta. Pre historicky prvý československý výstup na osemtisícovku si zvolili práve Nanga Parbat. Aj keď sa skupine Ivana Gálfyho výstup nepodaril, jeho úsilie vzbudilo v roku 1969 obrovský záujem verejnosti. V roku 1971 preto zorganizoval druhú, tentoraz úspešnú výpravu. Prvými Slovákmi, ktorí pokorili najzápadnejšiu himalájsku osemtisícovku sa stali Ivan Fiala a Michal Orolin.

Kompozícia averznej strany euromince, ktorá je dielom medailérky Márie Poldaufové, vychádza zo symetrie dvoch polopostáv členov vrcholového družstva, ktorí na Nanga Parbat vztyčujú československú vlajku pripevnenú na cepín. Reverznej strane dominuje dynamická postava horolezca na skalnej stene, za ktorou sa týči vytúžený osemtisícový vrchol. Výpravný reliéf mince doplňujú nápisy NANGA PARBAT – 8125 m – 1971 a tiež slovenský štátny znak.

Mincu vyrazila Mincovňa Kremnica a vydala Národná banka Slovenska.