Najvýznamnejšie bitky husitských vojen dokáže vymenovať každý školák a nesmie medzi nimi chýbať tá pri Domažliciach. Slávne víťazstvo pripomína strieborná pamätná medaila Českej mincovne.

I keď bol Ján Žižka v tom čase už po smrti, v roku 1431 boli husiti na vrchole síl. Ich vnútorné rozbroje utíchli a myšlienky Jána Husa sa im darilo šíriť aj za hranicami českých krajín. To si predstavitelia katolíckej Európy nemohli nechať páčiť a po troch neúspešných križiackych výpravách, ktoré sa kališníkom podarilo odraziť, zorganizovali štvrtú kruciátu. Tá bola čo do sily aj množstva vynaložených prostriedkov zo všetkých najväčšia. Križiacka armáda majúca stotisíc mužov sa najprv pokúsila dobyť husitský Tachov, ale po neúspechu sa presunula k Domažliciam, ktoré hodlala získať ako oporný bod. Husitské vojsko, do ktorého čela sa postavil geniálny stratég Prokop Holý, nebolo ani polovičné, ale rýchlosť, s akou sa zhromaždilo blízko Domažlíc, pápežencov prekvapila. Zaskočené oddiely križiakov sa po vypočutí slávneho chorálu „Ktož jsú boží bojovníci“ začali rýchlo sťahovať z predsunutých pozícií, čo si ich zmätení a vystrašení spolubojovníci hlavného sledu vyložili ako ústup. Nasledoval náhly útek. Proti panike križiacki velitelia nič nezmohli a nakoniec sa museli pridať k svojim mužom. Pápežský legát Giuliano Cesarini, ktorý bol poverený organizáciou križiackej výpravy, na úteku stratil svoj kardinálsky klobúk a ten sa potom stal symbolom triumfu nad katolíckou cirkvou. Ponížená Európa vtedy konečne pochopila, že Čechy nepokoria silou, a začala s husitmi rokovať…

Autorom pamätnej medaily, ktorá je inšpirovaná slávnym obrazom Mikoláša Aleša, je ak. soch. Zbyněk Fojtů. Reverzná strana je venovaná husitskej jazde, ktorá pred sebou ženie nepriateľov, a opisu KTOŽ JSÚ BOŽÍ BOJOVNÍCI A ZÁKONA JEHO. Averzná strana potom predkladá utekajúcich križiakov, medzi ktorými nechýba kardinál Cesarini, ako stráca svoj klobúk. Opis na averznej strane uvádza BITVA U DOMAŽLIC – 17. 8. 1431.

Emisný náklad má len 99 kusov strieborných medailí.