Strieborná medaila Českej mincovne s hmotnosťou desať trojských uncí pripomína historicky najväčšiu bitku odohranú na území českých krajín, ktorá sa odohrala pri Hradci Králové.

V 19. storočí bola stredná Európa domovom Pruska a Rakúska – dvoch dominantných mocností súperiacich o nadvládu nad celým regiónom. V roku 1866 ich dlhoročné nezhody prerástli do otvoreného konfliktu a rozhorela sa „vojna Nemcov s Nemcami“. Prusi valiaci sa cez hranice zatlačili rakúske sily až k Hradcu Králové, kde 3. júla došlo k rozhodujúcej bitke. Obe armády boli pomerne vyrovnané – pruská mala 220 000, spojená rakúsko-saská potom 215 000 mužov. Prusi nasadili moderné pušky zvané zadovky či tzv. ihlovky, rakúskej strane pre zmenu výdatne pomáhalo obávané delostrelectvo. Pozornosti Rakúšanov však unikla jedna pruská pešia divízia – tá prenikla za ich línie do lesa Svíb a naviazala na seba niekoľko nepriateľských divízií, čo pruskej armáde umožnilo utajený presun do rakúskeho tylu. Protiútok Rakúšanov bol neúspešný a to, čo ostalo z ich armády, sa dalo na ústup. Straty boli zdrvujúce, bitka bola prehraná a rovnako tak aj celá vojna. Rakúsko prišlo o územie, ale aj o postavenie veľmoci a o možnosť ovplyvňovať dianie v Nemecku, ktoré bolo zjednotené pod dohľadom víťazného Pruska. Uhorská politická scéna si od oslabeného Rakúska vymohla dualizmus, tá česká si naopak výrazne pohoršila. Konflikt však nakoniec paradoxne viedol k zblíženiu oboch znesvárených monarchií – zblíženiu, ktoré ich bok po boku zaviedlo do prvej svetovej vojny.

Obe strany pamätnej medaily, ktoré sú výtvarne prepojené, spracoval akademický sochár Michal Vitanovský. Averzu dominujú postavy rakúskeho a pruského pešiaka, ktoré od seba oddeľuje hlboká jazva. Zatiaľ čo oboch mužov jasne odlišujú dobové uniformy, telá padlých pod ich nohami sú anonymné. „Bitka pri Hradci Králové patrí medzi tie, ktoré sú dobre známe nielen u nás, ale aj v zahraničí. Dôvodom sú okrem iného mimoriadne počty nasadených vojakov a pravda aj adekvátne vysoké počty mŕtvych,“ hovorí autor medaily. Reverzná strana je potom opäť rozdelená jazvou, ktorá tvorí prekážku medzi erbmi Rakúska a Pruska. Ďalším motívom reverznej strany sú dve strelné zbrane – pruská zadovka a rakúska predovka. „Podľa niektorých historikov bolo víťazstvo Pruska zapríčinené práve modernými puškami. Staršie rakúske pušky boli síce presnejšie, ale ich nabíjanie bolo značne pomalšie. Rýchla kadencia pruských pušiek masakrovala zložito nabíjajúcich rakúskych pešiakov po stovkách,“ vysvetľuje Michal Vitanovský, ktorý je milovníkom a znalcom českej histórie.

Emisný náklad má len 200 kusov strieborných medailí.