Strieborná medaila Českej mincovne s hmotnosťou desiatich trojských uncí pripomína vydanie prelomového dokumentu Jozefa II. – takzvaného Tolerančného patentu.

Keď v roku 1620 v bitke na Bielej hore zvíťazili katolícki Habsburgovci, dvom storočiam náboženskej rozmanitosti, ktorú v českých krajinách odštartovalo husitské hnutie, bol rázom koniec. Násilná rekatolizácia, ktorá nasledovala, vstúpila do dejín ako doba temna. Zmena k lepšiemu prišla až s takzvaným Tolerančným patentom, ktorý v roku 1781 vydal Jozef II. – syn Márie Terézie a stúpenec myšlienok osvietenstva. To, že cisár umožnil ľuďom, aby sa otvorene hlásili k luteránstvu, kalvinizmu a grécko-pravoslávnemu vyznaniu, malo najmä hospodárske a politické dôvody. Jeho cieľom bolo zabrániť emigrácii bohatých, vzdelaných a schopných protestantov, ktorá oslabovala habsburskú ekonomiku. Chcel rovnako prilákať priemyslových odborníkov, robotníkov, majstrov a inžinierov z vyspelých protestantských krajín – najmä susedného Pruska, ktoré nebezpečne rástlo na sile. Aj keď dominantné postavenie v spoločnosti aj naďalej patrilo katolíkom, Tolerančný patent bol prvým krôčikom na ceste k nastoleniu náboženskej slobody…

Averzná strana pamätnej medaily, ktorá je dielom akademického sochára Jana Lukáša, nesie portrét cisára Jozefa II. z profilu s charakteristickým účesom. Reverzná strana potom znázorňuje titulnú stranu Tolerančného patentu doplnenú o dátum jeho vydania 13. 10. 1781.

Emisný náklad má len 99 kusov strieborných medailí.