V roku 2023 slávime 375. výročie vestfálskeho mieru, ktorý ukončil tridsaťročnú vojnu. Jeden z najvýznamnejších medzinárodných traktátov v histórii novovekej Európy pripomína strieborná pamätná medaila Českej mincovne.

Vojnu, aká sa rozhorela 23. mája 1618, svet dovtedy nezažil – trvala celé tri dekády, a preto vstúpila do dejín ako tridsaťročná. Konflikt bol vyvrcholením náboženských sporov medzi katolíkmi a protestantmi, avšak nemenej dôležitou príčinou bol zápas o politickú nadvládu. V krajinách Koruny českej sa rozhorelo stavovské povstanie, nizozemské provincie bojovali za nezávislosť od Španielska a Francúzsko sa usilovalo o obmedzenie moci Habsburgovcov. Dlhotrvajúca vojna postihla najmä strednú Európu, kde spôsobila demografickú apokalypsu. Len švédska armáda na území Nemecka zničila 18 000 dedín, 1 500 miest a 2 000 zámkov. Straty na obyvateľstve boli až 40 %, pričom pomer mŕtvych k celkovému počtu obyvateľov bol pätnásťkrát vyšší než počas druhej svetovej vojny. Napríklad vo Falcku počet obyvateľov poklesol o neuveriteľných 98 % – zo 100 000 na iba 2 000. Desivú spúšť Švédi zanechali aj v českých krajinách. Zatiaľ čo pred vojnou mali Čechy 1 700 000 obyvateľov, po nej len 934 000. Z 800 000 Moravanov zostalo len 500 000. Mnoho civilistov za svoj život nepoznalo nič než strach, krv a drancovanie – bez štátnej správy, škôl a cirkvi ľudia otupeli a zdiveli. Na bojiskách, na ktorých padlo 600 000 vojakov, nebola situácia o nič lepšia, a preto niet divu, že účastníci konfliktu rokovali o zastavení nepriateľstva. Tieto rokovania však trvali celé roky – v zime sa hovorilo, v lete sa bojovalo. Vytúžený mier bol uzatvorený 24. októbra 1648 v nemeckých mestách Münster a Osnabrück na území Vestfálska. Hegemónia Svätej ríše rímskej a Španielska sa skončila, Francúzsko a Švédsko zaujali pozície mocností, Švajčiarsko a Nizozemsko boli nezávislé, ale oficiálny víťaz neexistoval. Milióny životov vyhasli v dôsledku bojov, hladu, vraždenia a chorôb. Niektoré miesta sa z katastrofy obludných rozmerov nespamätali ani po stovkách rokov…

Medailérka MgA. Tereza Eisnerová venovala averznú stranu medaily trom kľúčovým aktérom vestfálskeho mieru, ktorými boli rímsky cisár Ferdinand III., francúzsky kráľ Ľudovít XIV. a kardinál Jules Mazarin. Dvojriadkový opis uvádza VESTFÁLSKÝ MÍR – 24. ŘÍJNA 1648. Reverzná strana potom pripomína, že mier bol súborom dvoch zmlúv – Münsterskej a Osnabrückej. Latinská fráza CUIUS REGIO, EIUS RELIGIO – v slovenčine KOHO PANSTVO, TOHO NÁBOŽENSTVO – zjednodušene opisuje právny princíp, ktorý po skončení tridsaťročnej vojny stanovil, že panovník je oprávnený zvoliť si náboženské vyznanie pre svoje územie.

Veľkej udalosti vzdáva hold veľká medaila – hmotnosť striebornej razby je desať trojských uncí.