Šiesta strieborná medaila Českej mincovne zo slovenského cyklu, ktorý pozýva k rozjímaniu o udalostiach, ktorými bolo poznamenané nepoškvrnené srdce Panny Márie Sedembolestnej, pripomína Ježišovo snímanie z kríža.

Keď Ježiš vydýchol naposledy, Máriina myseľ sa pokúšala vyrovnať so skutočnosťou. Nechápala krutosť, s akou bol zabitý jej syn, a premýšľala o tom, čo sa stane s jeho zmučeným telom. Rímsky stotník Longin pristúpil ku krížu a Ježiša prebodol kopijou, aby sa uistil, že je skutočne po smrti. V tej chvíli sa pôda pod jeho nohami začala chvieť. Rovnako ako ostrie, ktoré rozpolilo Ježišovo srdce, spustilo nečakané zemetrasenie skaly. Chrámová opona sa roztrhla, hroby sa otvárali a Rimania pochopili, že spáchali bohovraždu. „On bol skutočne Boží Syn,“ vyhlásil zdesený stotník. Ohromená Mária sa horúčkovito snažila spomenúť si na všetko, čo kedy jej syn povedal o svojom pozemskom poslaní. Cítila, že nepochopiteľný Boží plán sa neskončil – že sa musí ešte niečo stať. Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom, požiadal Piláta Pontského, aby mohol svojho Spasiteľa sňať z kríža, a prefekt súhlasil. Vojaci vytiahli klince a telo bez ceremónií položili na zem, kde ho ponechali na vyzdvihnutie. Ponáhľali sa, pretože sa báli hnevu zhora. Zdrvená matka sa konečne mohla dotknúť svojho syna – jeho zranených rúk a nôh, jeho krvácajúceho boku. Ježiš ležal mŕtvy v lone, z ktorého sa narodil, a Mária prežívala najväčšiu bolesť svojho života…

Na averznej strane pamätnej medaily, ktorá je dielom medailéra Davida Kružliaka, je zvečnená scéna snímania z kríža. Ježišovo mŕtve telo spočíva v Máriinom lone. Reverznej strane, ktorá je spoločná pre celý cyklus, potom dominuje busta Panny Márie. Jej sedem bolestí je vyjadrených prostredníctvom srdca prebodnutého siedmimi mečmi.

Neoddeliteľnou súčasťou medaily je brožúra, ktorá slovom a obrazom pripomína kapitolu zo života Panny Márie Sedembolestnej.