Tretia strieborná medaila Českej mincovne z cyklu, ktorý pozýva k rozjímaniu o udalostiach, ktorými bolo poznamenané nepoškvrnené srdce Panny Márie Sedembolestnej, pripomína stratu Ježiša v chráme.

Mária a Jozef boli zbožní Židia, a preto každý rok na Veľkú noc putovali do Jeruzalema. Keď mal Ježiš dvanásť rokov, bol dosť starý na to, aby ho vzali so sebou. Chlapec potom v chráme ticho a so zaujatím začínal rozumieť svojmu poslaniu Spasiteľa. Po sviatkoch sa rodina vydala späť domov. Rodičia, ktorí sa venovali ostatným pútnikom v karaváne, však po dni cesty s hrôzou zistili, že Ježiš nie je s nimi. Vrátili sa a márne ho hľadali po celom Jeruzaleme. Mária bola plná bolesti. Trápili ju výčitky svedomia. Stále mala v živej pamäti, ako sa Herodes usiloval o život jej syna. Premýšľala o tom, čo sa mohlo stať. Veď Ježiš bol zodpovedný a poslušný. Všetok čas trávil s rodičmi a nemal dôvod sa od nich vzďaľovať. Jozef s Máriou našli Ježiša až po troch dňoch plných úzkosti. Zotrvával v chráme, kde sedel obklopený učencami a teológmi, ktorým kládol otázky. Nie preto, aby sa od nich niečo dozvedel, ale aby ich priviedol k hlbšiemu zamysleniu nad vierou, k prehodnoteniu ich doterajšieho pohľadu a k lepšiemu pochopeniu toho, čo im Boh chcel oznámiť. Všetci žasli nad spôsobom, akým sa pýtal a odpovedal. „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ pýtala sa Mária, ktorá v nájdení syna našla bolestnú radosť. „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ odpovedal Ježiš…

Na averznej strane pamätnej medaily, ktorá je dielom medailéra Davida Kružliaka, je zvečnená scéna z jeruzalemského chrámu. Jozef s Máriou sa prizerajú rozprave Ježiša s učenými mudrcmi. Reverznej strane, ktorá je spoločná pre celý cyklus, potom dominuje busta Panny Márie. Jej sedem bolestí je vyjadrených prostredníctvom srdca prebodnutého siedmimi mečmi.

Neoddeliteľnou súčasťou medaily je brožúra, ktorá slovom a obrazom pripomína kapitolu zo života Panny Márie Sedembolestnej.