Strieborná polkilogramová medaila Ján Luxemburský - začiatok razby mincí stand
Strieborná polkilogramová medaila Ján Luxemburský - začiatok razby mincí stand
Popis
Prvé české zlaté mince sa začali raziť v roku 1325. O celých 700 rokov neskôr pripomína vznik florénov Jána Luxemburského majestátna minca Českej mincovne vyrazená z jednej polovice kilogramu rýdzeho striebra.
Keď vrahov nôž ukončil život posledného panovníka z dynastie Přemyslovcov, rozpútal sa boj o český trón. Jeho víťazom sa stal Ján Luxemburský, ale mnoho dôvodov na radosť nemal. Kráľom sa stal v iba štrnástich rokoch, zdedil dlhy a odbojnú krajinu a manželkou sa mu stala sebavedomá Eliška Přemyslovna, ktorá sa snažila obnoviť vládu v duchu svojho rodu. Ján patril medzi pravých stredovekých rytierov, ktorí boli udatní, šľachetní a zároveň nesmeli šetriť peniazmi. „Keby sa, verte, prípad stal, že by mal ráno stotisíc, večer už nebude mať nič, lebo všetko rozdá armáde a bez grajciara odíde. Keď bohatstvo ho uvítalo, v meste, tu vždy sa stalo, že míňal a rozdával, aj keď nemal, čo by komu dal,“ napísal básnik Guillaume de Machaut. Kutnohorské bane síce českému kráľovi poskytovali dostatok striebra, ale pokiaľ chcel skutočne oslniť, potreboval zlaté mince. Tými sa v Európe na začiatku 14. storočia mohli pochváliť len tie najvýznamnejšie obchodné centrá a ctižiadostivý Ján za nimi nechcel zaostať pozadu. Inšpirovaný mincami talianskej Florencie začal raziť prvú českú zlatú mincu – takzvaný florén. Florénmi sa neplatilo niekde na trhu. Slúžili hlavne na účely medzinárodného obchodu a zároveň boli reprezentatívnym symbolom – mali dávať na obdiv, ako je Ján Luxemburský mocný, vplyvný a bohatý. Mnoho ich, bohužiaľ, nevzniklo, pretože v českých krajinách bol nedostatok zdrojov zlata. Vysoká kvalita florénov navyše viedla k tomu, že sa strácali z obehu – boli tavené a ukrývané.
Akademický sochár Zbyněk Fojtů venoval averznú stranu medaily portrétu Jána Luxemburského z profilu. „Vychádzal som z portrétu od Petra Parlera z ochodze Katedrály svätého Víta, ktorý som doplnil kráľovskou pečaťou,“ vysvetľuje medailér. Reverzná strana predkladá ďalšiu pečať Jána Luxemburského – tentoraz jazdeckú –, ktorú prekrýva dvojica florénov. Texty na averze uvádzajú kráľovo meno JAN LUCEMBURSKÝ a životopisné roky 1296–1346. Reverz potom nesie jubilejný text 700. VÝROČÍ ZAHÁJENÍ RAŽBY PRVNÍCH ZLATÝCH ČESKÝCH MINCÍ.
Majestátna minca vychádza v náklade, ktorý má len 150 kusov. Každý exemplár je číslovaný na hrane.