Cyklus Českej národnej banky, ktorý predstavuje naše najzaujímavejšie hrady, víta svoju ôsmu emisiu. Zlatá minca s nominálnou hodnotou 5000 Kč vyrazená v kvalite štandard patrí Švihovu.  

Na počiatku všetkého bola dôležitá obchodná cesta vedúca z bavorského Podunajska do Plzne. Obchodníci, ktorí cestu využívali, potrebovali ochranu pred lapkami, a tak sa pozdĺž nej budovali najrôznejšie pevnosti. Jednou z nich bol Švihov, ktorý vyrástol v blízkosti Klatov v 14. storočí, pričom za zakladateľa tvrdze obohnanej vodnými priekopami sú považovaní Rýzmberkové. Za husitských vojen Švihov dobyli kališníci, ale šľachtický rod oň neprišiel - vďačný cisár Žigmund, ktorému boli Rýzmberkové verní, im ho nakoniec vrátil a pridal aj niečo navyše, napríklad hrad Rabí. Dynastii, ktorá sa razom stala jednou z najmocnejších v krajine, začala byť tvrdz malá. Půta Švihovský z Rýzmberku preto v roku 1480 začal nákladnú prestavbu Švihova na skutočný hrad v slohu neskorej gotiky. Švihov mal byť impozantným a nedobytným sídlom a tak sa aj stalo, ale Rýzmberkové sa z neho neradovali dlho - pre dlhy ho museli predať. Povesť nedobytného hradu, ktorý nepokorili ani Švédi za tridsaťročnej vojny, nakoniec Švihovu zlomila väz. Cisár Ferdinand III. sa rozhodol, že pevnosť,  ktorá by sa mohla stať útočiskom nepriateľov, má byť zbúraná. Našťastie Švihov prišiel len o svoje vonkajšie opevnenie a zostal jediným českým vodným hradom, ktorý si uchoval vzhľad stredovekej pevnosti.     

Prvú cenu vo výtvarnej súťaži Českej národnej banky získal návrh medailéra Ľuboša Charváta, a to za originálne stvárnenie oltára v hradnej kaplnke Nanebovzatia Panny Márie na averznej strane. Kompozíciu averzu dotvárajú ešte heraldické zvieratá Českej republiky. Reverznej strane mince dominuje kompozične netradičný priehľad cez neskoro-gotický portál na hradné nádvorie. 

Výhradným výrobcom všetkých českých mincí - obežných i pamätných - je Jablonecká Česká mincovňa.