V roku 2024 si pripomíname 200. výročie založenia Českej sporiteľne. Pri tejto príležitosti vznikla poluncová zlatá medaila Českej mincovne, ktorá je súčasťou voľného cyklu najkrajších nerealizovaných návrhov prihlásených do súťaží Českej národnej banky.

V druhej polovici 18. storočia sa v Európe začali objavovať sporiteľne. Najprv v Nemecku a vo Švajčiarsku, potom v Británii. Aj Podunajská monarchia sa začala zaujímať o myšlienku sporivosti, ktorá bola prejavom usilovnosti a úspechu obyvateľstva. Prvým peňažným ústavom svojho druhu v habsburských dŕžavách sa stala „Die Erste oesterreichische Spar-Casse“, ktorá vznikla v roku 1819 vo Viedni. O založenie inštitúcie, ktorá mala pomôcť chudobnejšej a strednej triede získať väčšiu ekonomickú nezávislosť, sa vzápätí začali zaujímať aj v Čechách. Vzniku sporiteľne predchádzala výzva na upisovanie základného fondu, ktorá bola v roku 1823 uverejnená v novinách. Tento fond vo výške 12 000 zlatých mal budúcim sporiteľom poskytnúť záruku, že o svoje vklady neprídu. Prvú sumu 300 zlatých vložil knieža Rudolf Josef z Colloredo-‍Mannsfeldu. Nasledovalo ho mnoho šľachticov a podnikateľov. Prispeli aj Habsburgovci – najväčšou sumou 2 000 zlatých sám cisár František I. Nová sporiteľňa so sídlom v pražskej budove Zemského snemu potom svoju činnosť začala symbolicky v deň panovníkových narodenín – 12. februára 1825. Pôvodný názov najstaršej banky v zemi znel „Schraňovací pokladnice pro hlavní město Prahu a pro Čechy“, ale neskôr došlo k premenovaniu na „Spořitelnu Českou“. Záujemcovia sem ukladali sumy v rozmedzí od 25 grajciarov do 100 zlatých, ktoré boli úročené sadzbou vo výške 4 %, a tak získavali rezervu pre prípad choroby, nezamestnanosti či na starobu. Zaujímavý výnos mohla sporiteľňa ponúknuť vďaka veľkému dopytu po úveroch. Bolo to pomerne krátko po napoleonských vojnách a hlad po finančnom kapitále bol obrovský. Sporiteľňa sa nebála poskytovať pôžičky či dokonca investovať do podnikov a najrôznejších projektov. Zasiahla do vzhľadu krajiny a miest a do kultúrneho a spoločenského života celej krajiny. Jej bilancia rýchlo rástla – v roku 1825 vklady tvorili 124 000 zlatých, v roku 1830 to bolo 1 573 000 zlatých a o desať rokov neskôr 8 087 000 zlatých. Vláda, mestá aj súkromníci si uvedomovali nutnosť poskytovania úverov a zhromažďovania prostriedkov od obyvateľstva, a preto nové sporiteľne začali rásť ako huby po daždi. Tou najväčšou je však dodnes Česká sporiteľňa…

Ako predloha pri razbe pamätnej medaily poslúžil návrh medailéra Vladislava Mašatu. Odborná komisia Českej národnej banky ho ocenila tretím miestom. Averzná strana medaily predkladá siluetu cisára Františka I. Rakúskeho, do ktorej je zakomponovaná budova sporiteľne na Národnej triede. Na reverze potom nájdete heraldické zvieratá Čiech, Moravy a Sliezska a emblém sporiteľne so svätým Václavom.

Emisný náklad má len 99 kusov. Každá medaila je navyše ručne číslovaná na hrane.