Zlatá uncová medaila Vojenská história - Žigmund Luxemburský - Založenie Dračieho rádu proof
Zlatá uncová medaila Vojenská história - Žigmund Luxemburský - Založenie Dračieho rádu proof
Produkt si môžete zakúpiť aj priamo v predajniach Českej mincovne
Popis
Jedenásta zlatá medaila Českej mincovne z autorského cyklu Karla Zemana s názvom Vojenská história pripomína rozporuplnú osobnosť Žigmunda Luxemburského a jeho Dračí rád.
Cisár Karol IV. z rodu Luxemburgovcov vykonal mnoho skutkov, na ktoré sa dodnes spomína s úctou, a na jeho úspechy mali nadviazať potomkovia, ktorí snáď nemohli byť rozdielnejší. Staršieho syna otec protežoval, a preto sa možno Václav IV. stal slabým vladárom, ktorý bol zosadený z rímskeho trónu ako „človek neužitočný a lenivý a pre rímsku ríšu úplne nevhodný“. Mladší syn naopak nedostal nič zadarmo – o všetko musel bojovať a životné skúšky mu umožnili dozrieť v silného, schopného a cieľavedomého muža. Žigmund Luxemburský bol vzdelaný, hovoril mnohými jazykmi a po otcovi zdedil panovnícky talent, ktorý mu vyslúžil prezývku „posledný veľký cisár stredoveku“. Jeho povesť však bola rozporuplná. V českých krajinách bol nazývaný „líškou ryšavou“ – bol vnímaný ako despota, ktorý zavinil smrť majstra Jána Husa a vypravil niekoľko krížových výprav proti husitom. Účastníci kostnického koncilu ho pre zmenu nazývali „kráľom Šalamúnom“ – jeho múdre rozhodnutia totiž viedli k ukončeniu pápežskej schizmy, ktorá desiatky rokov paralyzovala Európu. Okrem trojpápežstva a kacírskeho husitstva predstavovala najväčšiu hrozbu pre európsku civilizáciu Osmanská ríša. Rolu štíta, ktorý chránil svetadiel pred moslimskou expanziou, hralo Žigmundovo drahé Uhorské kráľovstvo. V boji s Turkami sa mu však nedarilo, a tak cisár založil rytiersky rád, ktorý to mal zmeniť. Videl sa pri tom v tajnom bratstve srbského rytiera Obilića, ktorému sa v bitke na Kosovom poli podarilo zabiť tureckého sultána. Uhorský Dračí rád vznikol v roku 1408 a, ako jeho názov napovedá, prijal symboliku mýtického nepriateľa kresťanstva, proti ktorému sa zaviazal bojovať. Postupom času sa z uzatvoreného spoločenstva stal prestížny rád európskeho významu…
„Na lícnej strane medaily som vymodeloval draka a kráľovský pár zakladateľov uhorského rytierskeho rádu – Žigmunda Luxemburského a Barboru Celjskú. V pozadí prenasleduje kresťanský rytier tureckého lukostrelca. Slnko a polmesiac symbolizujú bojujúce strany. Rub medaily ukazuje rytiera s napriahnutým uhorským mečom. Výjav za ním je inšpirovaný klenotom rádu, ktorý predstavuje pokoreného draka, symbol zla, s chvostom omotaným okolo hrdla a s chrbtom rozťatým dvojitým seknutím v tvare kríža. Opis pripomína dátum založenia rádu,“ hovorí akademický maliar Karel Zeman. „Do rádu bola prijatá pestrá zmes osobností, šľachticov, vojvodov i kráľov. Členom sa stalo napríklad valašské knieža Vlad II., ktorý získal prezývku Dracul, teda drak, a po ňom aj jeho syn Vlad III., ktorý sa stal slávnym pod menom gróf Dracula,“ dodáva medailér.
Emisný náklad zlatej medaily je limitovaný iba 100 kusmi. Každá medaila je ručne číslovaná na hrane a doplnená o špeciálny certifikát pravosti, ktorý obsahuje sprievodné slovo autora a historický text.
Poznámka: Autor sa rozhodol pozmeniť emisný plán cyklu Vojenská história. Medaila s motívom Hannibalovej bitky na rieke Trebia tak vyjde až ako dvanásta v poradí.