V roku 1978, pri príležitosti 600. výročia úmrtia Karola IV., vznikli takzvané karlovské dukáty, ktoré nadväzovali na prvorepublikové svätováclavské dukáty. Išlo o prvé zlaté mince vydané v socialistickom Československu od roku 1951. Dnes tieto mince patria k numizmatickým lákadlám a stali sa predlohami pre repliky Českej mincovne, medzi ktorými nechýba verná novorazba zlatého jednodukáta.

Len málokto zanechal v našich dejinách takú stopu ako Karol IV. Preslávil sa ako neohrozený vojvodca, ale zároveň bol osvieteným mysliteľom, ktorý ovládal päť jazykov a spísal autobiografiu, ktorá slúžila ako poučenie pre jeho nástupcu. Miloval ženy, víno a rytierske turnaje, ale dobre si uvedomoval význam vzdelanosti. Vynikal v delikátnom umení diplomacie a bol majstrom v nadväzovaní dynastických zväzkov. Oporu nachádzal v cirkvi a zaslúžil sa o povýšenie pražského biskupstva na arcibiskupstvo. Ako prvý z českých kráľov bol korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej, ale aj keď sa stal jedným z najmocnejších mužov sveta, na české krajiny nezabudol. Ctil si odkaz svojich přemyslovských predkov, zbedačenú Prahu premenil na srdce Svätej ríše rímskej, z nejednotného českého súštátia vytvoril celok zvaný Zeme Českej koruny a svojim následníkom zabezpečil výsadné postavenie v ohromnej mnohonárodnostnej ríši. Niet divu, že Karol IV. od Čechov dostal láskyplný titul Otec vlasti…

Témou karlovského jednodukáta bola osobnosť. Podľa zadania malo byť vyobrazenie Karola IV. inšpirované napríklad bustou, ktorá sa nachádza v trifóriu Katedrály svätého Víta, alebo sochou zo Staromestskej mosteckej veže Karolovho mosta. Realizovaný bol návrh Petra Formánka, ktorý predkladá trojštvrtinový portrét panovníka, štít s českým levom, gotickú iniciálu K, meno KAREL IV. a roky 1346–1378, keď bol Luxemburg českým a rímskym kráľom a onedlho aj rímskym cisárom. Repliku spracovala medailérka Mária Filová, DiS.

Novorazba vychádza v náklade majúcom len 300 kusov a rešpektuje špecifikácie originálu.