Bude striebro čoskoro vzácnejšie ako zlato?

Odhaduje sa, že ľudstvo za dobu svojej existencie vyťažilo už skoro jeden a pol milióna ton striebra. To je množstvo, z ktorého by sa dala urobiť kocka o výške americkej sochy Slobody. Niekedy sa už aj recykluje, ale stále ho akosi nie je dosť. Používa sa v elektropriemysle, pri výrobe CD a DVD, vo fotografickom priemysle, v medicínsko-technickej oblasti av ďalších a ďalších odboroch. Navyše je vďaka svojim jedinečným vlastnostiam nenahraditeľné.

Neprehliadnite: Nie je mince ako mince

Nepoznáme totiž žiadny iný kov, ktorý by tak dobre viedol elektrinu a teplo. Najlepšie tiež odráža svetlo, dá sa všestranne použiť ako katalyzátor, je kujný, odpudzuje baktérie… Z 1 kilogramu by ste dokázali vytvoriť dva kilometre dlhý drôtik, ktorý by navyše zostal pevný a bol by dobre tvárny. Vzaté okolo a okolo je striebra na prstienky a náušnice vlastne skoro škoda.

Ak ale nejaké máte, nechajte si ich. Raz na nich možno zarobíte. Až do roku 1717 svetové štáty používali striebro a samozrejme aj zlato na krytie bankoviek, to už dnes ale neplatí. V situácii, keď svet spotrebováva oveľa viac striebra, než ťaží, je tento kov vlastne logicky dosť podhodnotený a pri prípadnom krachu papierových peňazí by jeho cena mohla vystreliť až na päťnásobok.

Ekonomicky nevýhodná ťažba v obrovských hĺbkach

Asi vás už ani neprekvapí, že ťažba striebra tiež nie je práve jednoduchá. Na zlato by ste v prírode rozhodne narazili oveľa pravdepodobnejšie, než na čisté rýdze striebro. A už vôbec neexistuje možnosť stretnúť niekde strieborný valón. Tie sa vytvárajú iba v hornej vrstve rudného ložiska. Inými slovami, nájdete ich len v úplne nových baniach. Vzhľadom na to, že väčšina európskych strieborných nálezísk je známa už od stredoveku, niekedy aj od staroveku, skôr by ste vyhrali miliardu v lotérii, než by sa vám u nás podarilo zakopnúť o strieborný nugget.

Aj na americkom kontinente, kde sú v súčasnosti asi najbohatšie náleziská, je niečo také krajne nepravdepodobné. Rýdze striebro skôr väčšinou kryštalizuje ako jemné páperie v dutinách hornín. Niekedy vyzerá ako pokrútený drôtik, hrudka alebo pliešok, najčastejšie ale jemné kryštalické nitky vytvárajú obrazce pripomínajúce spleť korienkov, mach, papradie, trs trávy alebo vetvičku stromu.

Dobýva sa v rekordných hĺbkach a navyše v drvivej väčšine tvoria skôr strieborné minerály, v ktorých sa spája s inými prvkami. Nájsť sa dá najčastejšie v spoločnosti síry, arzénu, olova, medi, niekedy aj zlata. To všetko jeho získavanie komplikuje a zvyšuje náklady. Nadbytočná ťažba spomínaných rúd tiež hýbe s ich cenami. Dolovanie striebra je skrátka taký ekonomický ekvivalent chôdze po lane nad priepasťou.

Česká strieborná ťažba je úzko spojená s naším mincovníctvom

V súčasnosti sa drvivá väčšina striebra na náš kontinent dováža, ale vždy to tak nebolo. Jedna malá zemička v srdci Európy by o tom mohla rozprávať. Striebro na našom území ťažili už Kelti, používali ho na výrobu svojich peňazí. Prvá a najstaršia česká baňa ale vznikla až v roku 1188 na Tachovsku v meste, ktoré sa dodnes volá, veľmi príznačne, Striebro.

Aj napriek tomuto veľmi sugestívnemu názvu mesta si ale väčšina Čechov začiatok ťažby striebra v českých krajinách spája skôr s Jihlavou. Nie je sa čomu diviť. Tamojšie náleziská objavili v 13. storočí a región to preslávilo a premenilo na centrum kolonizátorov. Mesto povýšilo na kráľovské a samozrejme sa tam razili aj mince. Povrchové náleziská sa však rýchlo vyčerpali a dolovať rudy z väčších hĺbok by bolo o dosť nákladnejšie, takže sa od miestnej ťažby postupne upustilo.

Na konci 13. storočia navyše vypukla strieborná horúčka inde: Do Kutnej Hory sa schádzali baníci zo všetkých kútov zeme, dokonca aj z Nemecka. Bane zakladali úplne bez plánu a rozmyslu, iba podľa toho, kadiaľ viedli strieborné žily.

Európske striebro z tretiny pochádzalo od nás

Možno vás zaujíma, ako sa vlastne nové náleziská v stredoveku hľadali. Veľká väčšina takýchto nálezov bola iba náhodou: strieborný kov zasvietil napríklad na kameni pri orbe, po údere blesku do skaly alebo v rieke. Konkrétne v prípade Kutnej Hory boli ale na objavovaní striebra najväčší experti miestni cisterciánski mnísi. Kde kopať, vedeli určiť podľa druhov rastlín a stromov, ktoré nad náleziskami rástli.

Keď knieža Václav II. v roku 1300 zrušil všetky české mincovne a razbu peňazí preniesol do kutnohorského Vlašského dvora, zaviedol aj Pražský groš, čo bola aspoň vo svojich začiatkoch celoeurópsky uznávaná, silná a hodnotná mena. Vtedy sa na Kutnohorsku ťažilo až 55 kilogramov striebra denne, teda celá tretina vtedajšej európskej produkcie. Bohužiaľ, rovnako ako u ďalších platidiel z krušných počiatkov českého mincovania, ani groš si svoju kvalitu neudržal večne.

Neotrasiteľnú povesť rýdzosti a dokonalosti si u nás nakoniec získala iná minca, ktorá sa tiež razila zo striebra, získaného však už inde – v jáchymovských baniach. Bol to náš slávny toliar, ktorý si podmanil svet.

České strieborné bane trhali rekordy ešte relatívne nedávno

Česi si ohľadom striebra vo svete urvali ešte jedno zaujímavé prvenstvo, ale to sa stalo až o celé stáročia neskôr. V roc