Ušľachtilé kovy

Ušľachtilé kovy je označenie pre špecifickú skupinu kovov, ktoré sa vyznačujú výnimočnou odolnosťou voči korózii, minimálnou reaktivitou, vysokou elektrickou a tepelnou vodivosťou, a vo všeobecnosti majú vynikajúce mechanické vlastnosti.

Ich názov možno vyznie pompézne, ale dobre vystihuje, ako si ich ceníme pre ich vlastnosti a tým aj širokú škálu použitia v rôznych odvetviach. V tomto článku sa na ušľachtilé kovy pozrieme bližšie – aké kovy do tejto skupiny patria a na čo ich využívame.

Ktoré kovy sú ušľachtilé?

Rozdelenie kovov vychádza z tzv. Beketovovej rady kovov. Ten kovové prvky zoradil podľa hodnoty ich elektródového potenciálu vztiahnutého vždy k vodíkovej elektróde. Všetky kovy v tomto rade potom ležia buď naľavo (elektropozitívne), alebo napravo (elektronegatívne) od vodíka a podľa ich polohy sa dajú odvodiť niektoré ich vlastnosti. Podľa umiestnenia v Beketovom rade kovov kovy delíme práve na:

Neušľachtilé kovy

Vľavo od vodíka (najčastejšie sa vyskytujú vo forme zlúčenín, sú viac reaktívne a tým aj náchylné na koróziu)

Ušľachtilé kovy

Vpravo od vodíka (v prírode ich nájdeme aj v rýdzej forme, sú minimálne reaktívne a odolné voči korózii).

Medzi ušľachtilé kovy radíme:

zlato, striebro, meď a platinové kovy (irídium, osmium, paládium, platina, ródium, rhuténium).

V tomto článku si povieme o najznámejších z nich, ich vlastnostiach a využití pre rôzne odbory.

1.     Zlato (Au):

Minimálne jeden ušľachtilý kov dokážeme všetci vymenovať na prvú dobrú - zlato. Zlato má výraznú žltú farbu, konkrétny odtieň sa môže mierne líšiť v závislosti od presného zloženia. Predovšetkým u šperkov sa stretávame aj s bielym a ružovým zlatom, tam už ale nejde o čisté zlato ako také, ale zliatinu zlata s ďalšími kovmi, ktoré majú vplyv na výslednú farbu materiálu. U bieleho zlata sa pridávajú kovy ako nikel, striebro alebo paládium, pri ružovom zase meď, prípadne aj menšie množstvo striebra.

Mix jedinečných vlastností zlata ako je vysoká hustota, odolnosť a vodivosť z neho robí už odpradávna vyhľadávaný materiál, ktorého využitie zďaleka nekončí pri šperkoch.

Zlato nachádza svoje uplatnenie aj v:

- Elektronica – vysoká vodivosť z neho robí skvelý kov na výrobu kontaktov, konektorov a ďalších súčiastok. Vzhľadom na to, že zlato neoxiduje, je tiež ideálnym materiálom na výrobu spínacích kontaktov v presnej elektronike, ako sú mobilné telefóny, počítače, televízie a ďalšie zariadenia.

- Medicíne – zlato je tzv. biokompatibilné – dobre sa znáša s prostredím ľudského tela a spravidla nevyvoláva alergickú reakciu. Preto sa používa v zubnom lekárstve ako súčasť zliatin na výplne, zubné náhrady alebo mostíky. Rovnako tak sa s ním stretnete pri lekárskej elektronike alebo ako povrchovou úpravou chirurgických nástrojov.

- Kozmetike – zlato môžete nájsť aj ako zložku v niektorých luxusných kozmetických produktoch. Najčastejšie je to ošetrujúca kozmetika (krémy, séra masky), do ktorej sa pridávajú buď mikročiastočky zlata alebo tzv. koloidné zlato, teda častice zlata rozptýlené v tekutine. Vďaka svojim silným antioxidačným vlastnostiam má totiž zlato priaznivý vplyv na pleť.

- Investíciách – odolnosť, stálosť a hodnota uznávaná po celom svete, to je ideálny investičný potenciál. Kto už sa niekedy o investície aspoň trochu zaujímal, musel nutne počuť aj o investovaní práve do zlata.

2.     Striebro (Ag):

Striebro je ďalším veľmi známym ušľachtilým kovom. Má charakteristickú svetlo šedú farbu, ktorá môže mať rôzne odtiene v závislosti od zloženia a čistoty. Má menšiu hustotu ako zlato, ale rovnako ako ono je tiež veľmi odolné voči korózii a výborne vedie prúd aj teplo.

Pretože sme striebru a jeho využitiu venovali samostatný článok, nájdete na tomto mieste iba stručnejší prehľad. Chcete si prečítať o tomto drahom kove viac? Pozrite sa: Využitie striebra.

Striebro sa využíva predovšetkým v:

-        Šperkárstvo

-        Medicine

-        Elektrotechnickom priemysle

-        Medicine

-        Solárnom priemysle

-         Investíciách

2.     Platina (Pt):

Jeden z najvzácnejších a najdrahších kovov na svete. Platina má lesklý povrch a striebristo bielu farbu, na prvý pohľad sa tak striebru veľmi podobá, má ale odlišné vlastnosti. Platina má z ušľachtilých kovov najvyššiu hustotu (21,4 g/cm3) a jej bod topenia je 1 768 °C, takže je veľmi odolná voči vysokým teplotám. Je extrémne odolná voči korózii a vykazuje vynikajúcu chemickú stabilitu.

Od toho sa odvíja aj jej vysoká cena na trhu, rovnako ako zlato alebo striebro je aj platina investičnou komoditou. S platinou sa stretnete aj ako materiálom na šperky, aj keď nie je tak rozšírená ako zlato alebo striebro. Šperky z platiny sú ale obľúbené pre svoje hypoalergénne vlastnosti, aj ľudia, ktorí iné drahé kovy neznesú, nemávajú s nosením platiny problém a nedráždia im pokožku.

Platina sa tiež používa vo:

- Výrobe katalyzátorov – Aj keď by vás to možno nenapadlo, ak máte auto so spaľovacím motorom, váš katalyzátor výfukových plynov najskôr obsahuje práve platinu. Tá pomáha premieňať škodlivé látky ako oxid uhoľnatý a znižovať tak emisie vozidla.

- Zdravotníctvo – platina sa uplatňuje aj pri výrobe chirurgických nástrojov, implantátov alebo protéz, opäť kvôli svojej vysokej odolnosti, a pretože ju ľudské telo znáša dobre, bez alergických reakcií. Stretnete sa s ňou aj ako so súčasťou tzv. cytostatík, čo sú látky, ktoré majú za úlohu potlačiť bujnenie rakovinových buniek.

- V elektronike – využíva sa na výrobu kontaktov, snímačov a súčiastok pre vysokofrekvenčné zariadenia.

- V chemickom priemysle – platina je kľúčovým materiálom v chemickom priemysle. Používa sa vo forme katalyzátorov na výrobu chemických látok, ako je kyselina sírová, kyselina dusičná a kyselina chlorovodíková.

- Výrobe optických vlákien – zdroj internetového pripojenia v modernom svete sa bez platiny tiež nezaobíde. Práve ona je totiž nevyhnutnou surovinou pre pece, v ktorých sa optické vlákna vyrábajú.

3.     Meď (Cu)

Meď je ďalší z ušľachtilých kovov a posledný, ktorý si tu predstavíme podrobnejšie. Má výraznú teplo červenohnedú farbu a vysoko lesklý povrch. Oproti vyššie zmieneným vzácnym kovom nie je tak imúnny voči oxidácii a korózii, preto môže farba medi ich vplyvom postupne získavať tmavý nádych alebo prechádzať až do modrej/zelenej (tzv. medenka). Rovnako ako ostatné ušľachtilé kovy ale disponuje vysokou vodivosťou (tepelnou aj elektrickou).

Meď sa používa najmä v týchto oblastiach:

- Elektrotechnický priemysel – vysoká vodivosť a dobrá cena z medi robia najpoužívanejší materiál na výrobu elektrických vodičov a káblov. Meď sa tiež používa v elektromotoroch, transformátoroch a ďalších elektrických súčiastkach.

- Stavebníctvo – Meď je využívaná v stavebníctve na výrobu strešných krytín, odkvapov, oplechovanie fasád a dekoračných prvkov. Tým, že s časom získava charakteristickú patinu, dodáva týmto povrchom unikátny a nezameniteľný vzhľad.

- Výroba riadu – pretože skvele vedie teplo, vyrába sa z medi aj kuchynský riad používaný pri varení ako hrnce, panvice alebo kanvice.

- Mincovníctvo – z medi sa už od staroveku po celom svete vyrábajú drobné obežné mince.

- Šperkárstvo – meď sa využíva v šperkárstve predovšetkým ako dekoratívny prvok alebo v kombinácii s inými kovmi. Medené šperky majú typický ľahko rustikálny vzhľad. Niektorí ľudia ale môžu byť na meď alebo jej prítomnosť v zliatinách alergickí a môže im spôsobovať vyrážku.

Meď je tiež základnou surovinou na výrobu jednej z najpoužívanejších zliatin, ktorá dala názov celej historickej epoche – bronz.