Vynálezcovia toliara nehrali vždy fér!

Franz Graf Schlik von Bassan und Weiskirchen, zdroj Pexels.com

Z obyčajných mešťanov to dotiahli až na grófa a bohatli vždy tak trochu na hrane zákona. Svetu ale dali mincu, bez ktorej by dnes neexistovali ani slávne doláre.

Prvé zmienky o rodine Schlikov by sme našli už v 14. storočí, kým sa ale chebskému obchodníkovi s textilom o storočie neskôr nenarodil syn Gašpar, nebolo príliš o čom hovoriť.

Gašpar Schlik bol ale z iného cesta ako jeho predkovia. Na univerzite v Bologni získal titul doktora práv a potom dostal miesto na dvore Žigmunda Luxemburského. Najprv pracoval ako jeho sekretár. Potom ho Žigmund povýšil do panského stavu, čo otvorilo Kašparovi ďalšie kariérne možnosti, ktoré okamžite využil: Postupne sa stal pronotárom, potom vicekancelárom av roku 1433 aj ríšskym kancelárom.

Neprehliadnite: Zberateľ alebo investor?

Vďaka svojmu postaveniu sa významne zaslúžil o prijatie Žigmunda za českého kráľa, ktoré, ako si možno pamätáte z dejepisu, komplikovali husiti; Gašpar navyše vytváral spojnicu medzi českým a ríšskym prostredím aj v pohusitskej dobe. To všetko mu prinieslo nielen povýšenie do šľachtického stavu a grófsky titul, ale aj až rozprávkové bohatstvo, ktoré spočívalo predovšetkým v pozemkoch a nehnuteľnostiach.

Dodnes sa nevie, či všetky majetky získal legálne

Kašparova povestná cieľavedomosť ale možno sem tam prekročila pomyselnú hranicu zákona. Ako ríšsky kancelár mal napríklad prístup k panovníkovej pečati a podľa všetkého ju použil tesne pred Žigmundovou smrťou, po ktorej pečatidlo komisionálne zničili. Označil s ňou niekoľko prázdnych pergamenov a vyrobil si tak bianco „originály“ panovníckych listín.

Asi netreba hovoriť, že jeho rodina tieto pergamene strážila ako najcennejší poklad. Gašpar navyše ako právnik a kancelár dobre vedel, aké náležitosti musia majetkové listiny mať. Od originálov ich tak nebolo jednoducho a jednoducho možné rozoznať.

Celá záležitosť samozrejme viedla k mnohým nezhodám s ostatnými šľachticmi; Schlikovej kvôli majetkovým sporom dokonca viedli s dvoma stavmi domácu vojnu. Úplne jasné, ktoré z majetkových práv Schlikov boli pravé a ktoré nie, ale vlastne nie je dodnes.

Povolenie na ťažbu? Ale prosím vás…

Medzi rozsiahle majetky rodu patrilo aj ostrovské panstvo, ktoré po svojom otcovi Kašparovi prebral v roku 1516 jeho syn Štefan. Ten podnikavosť rozhodne zdedil po otcovi, do vienka ale dostal aj poriadnu dávku šťastia - však sa tiež narodil na Štedrý deň.

Ešte v tom istom roku, keď Štefan pozemky okolo Ostrova nad Ohří získal, na nich objavili bohaté ložiská striebornej rudy. Teda, ono sa striebro na území dnešného Jáchymovho síce objavilo už v roku 1512, ale podľa zemských zákonov patrili všetky drahé kovy v podzemí panovníkovi a ťažiť ich bolo povolené len s jeho výslovným súhlasom a samozrejme podmienkou, že z bohatstva dostal svoj podiel. A Schlikové právo ťažby nemali.

Dokumenty z Jáchymovho zhoreli... hneď niekoľkokrát.

Vidina enormných ziskov ale dokáže zázraky; Schlikovia preto získali investorov zo Saska, ktorí dodali okrem vstupnej investície aj potrebnú technológiu a pracovnú silu a biznis sa mohol rozbehnúť. V napoly utajenom a úplne nelegálnom systéme fungovali jáchymovské bane prvých niekoľko rokov. Česká stavovská obec s tým ale nebola schopná nič urobiť. Jediný problém pre Schliky predstavoval fakt, že sa hutné striebro nesmelo vyvážať, ak nebolo vo forme mincí

Tie sa v Jáchymove samozrejme raziť začali. A nie hocijaké: Vznikol tu legendárny strieborný toliar, ktorý sa rozšíril po celej Európe aj do Ameriky, kde podľa neho pomenovali svoje doláre. Počiatky jáchymovského mincovania ale bohužiaľ už navždy zostanú zahalené v dyme nespočetných požiarov mincovne a priľahlej radnice, ktoré prehltli väčšinu úradných spisov a záznamov z vtedajšej doby. Kolujú o ňom však mnohé zaujímavé zvesti, ktorým sa vzhľadom k rodinnej histórii Schlikov a ich postoju k dileme „bohatstvo verzu dodržiavania zákona“ celkom ľahko veria. Napríklad, že Schlikovia mincovali a mince vyvážali už dva roky pred tým, než na razbu získali oficiálne povolenie.