Bavorský toliar vyrazený v roku 2025 z jednej trojskej unce rýdzeho striebra pripomína dávnu slávu Bavorského kráľovstva a jeho najznámejšiu ikonu – zámok Neuschwanstein.

V srdci bavorských Álp sa týči skalnatý útes, ktorý s výškou 965 metrov nad morom ponúka pohľad, ktorý vyráža dych, na okolité hory, jazerá a borovicové lesy. Niet divu, že si tu kráľ Ľudovít II. Bavorský nechal vybudovať súkromné útočisko. Neuschwanstein na prvý pohľad pôsobí dojmom stredovekého hradu nemeckého rytiera, ale v skutočnosti ide o zámok z 19. storočia. Ľudovít totiž rád žil vo svete snov. Bol veľkým mecenášom umenia, ale aj výstredným čudákom, ktorý bol nazývaný rozprávkovým kráľom. O vládnutie sa príliš nezaujímal, avšak štátnu pokladnicu využíval s obľubou. Fantastické sumy míňal nielen za budovanie zámkov, ale aj za opery Richarda Wagnera, ktorého bezmedzne obdivoval a ktorému Neuschwanstein zasvätil. Bavorskej ministerskej rade však nakoniec došla trpezlivosť – rozhadzovačný kráľ bol zatknutý, vyhlásený za nesvojprávneho a vzápätí za podozrivých okolností zomrel. Dokončenia Neuschwansteinu sa už nedožil… Len šesť týždňov po kráľovom skone bol zámok otvorený platiacej verejnosti a rýchlo sa zaradil medzi najznámejšie turistické ciele v Nemecku. Aj keď architektonicky ide o nesúrodé spojenie štýlov – od románskeho cez gotický až po byzantský –, vizuálne čaro stavby je nepopierateľné. O nič menším lákadlom pre návštevníkov je príbeh kráľa, ktorý bol považovaný za šialeného…

Zatiaľ čo averzná strana toliara predkladá zámok Neuschwanstein v celej jeho kráse, reverz patrí veľkému štátnemu znaku Bavorska. Razba je dielom bavorskej štátnej mincovne Bayerisches Hauptmünzamt.

Vďaka minimálnej prirážke k trhovej cene striebra predstavuje Bavorský toliar atraktívnu alternatívu k investičným minciam. Emisný náklad je neobmedzený.