Strieborná medaila Doba Karola IV. - Katedrála sv. Víta proof

Strieborná medaila Doba Karola IV. - Katedrála sv. Víta proof

Stav skladu
Skladom
Dátum emisie
marec 2014
Emisný náklad
2000 ks
Cena
890 Kč
vrátane DPH
Na produkt nie je možné uplatniť zľavový poukaz.

Popis

Výnimočná séria Českej mincovne s názvom Doba Karola IV. je oslavou nevyčerpateľnej studnice odkazov tohto význačného vladára, ktorý je nielen pre svoj vrelý vzťah k českej zemi nazývaný Otcom vlasti. Séria pútavým spracovaním oslavuje vo forme strieborných medailí a zlatých dukátov tri povestné pamiatky: Karlštejn, Karlov most a Katedrálu sv. Víta.

Karol IV. dokázal ako prvý český panovník byť zároveň aj cisárom rímskym, čo vedel náležite využiť. Z Prahy urobil sídelné mesto ríše. Nasledoval mohutný rozkvet kultúry a kumulácie najvýznamnejších odborníkov a vzdelancov vtedajšej doby. Vladár zaistil českým krajinám vrcholnú pozíciu na súčasnom hospodárskom rebríčku strednej Európy. Ako veľmi vzdelaný diplomat vniesol do Čiech obrovský kapitál a rozvinul obchodné styky. Bol veľmi zbožný a opieral sa o cirkev, šľachta za jeho vlády stratila početné privilégiá. Jeho viera bola podnetom na vznik mnohých cirkevných pamiatok, ktoré dal vystavať.

Karol IV. bol neobyčajne vzdelaný a vnímavý muž. Poznal preto veľmi dobre gotický katedrálny sloh, s ktorým sa stretol vo Francúzsku, kde bol vychovaný. Rozhodol sa teda pre stavbu katedrály, ktorá mala svojou veľkoleposťou prekonať francúzske predlohy. K takémuto kroku však potreboval skúseného staviteľa, povolal teda z Avignonu Mateja z Arrasu. K spoločnému položeniu základného kameňa Katedrály sv. Víta došlo 21. 11. 1344 Karolom IV., jeho otcom Jánom Luxemburským a arcibiskupom Arnoštom z Pardubíc. Súčasne došlo k povýšeniu pražského biskupstva na arcibiskupstvo. Potom začal stavať Matej z Arrasu svoje preslávené dielo, avšak v roku 1352 zomrel. Po Matejovej smrti práce ešte niekoľko rokov pokračovali podľa jeho plánov, v roku 1356 sa však pokračovania ujal nemecký staviteľ Peter Parler a neskôr aj jeho synovia. Parlerov štýl bol oproti Matejovmu zreteľne voľnejší a niesol známky neskorej gotiky.

Vo vízii Karola IV. ďalej pokračoval Vladislav II. Jagelovský so staviteľmi Hanušom Spiessom Benediktom Riedom. Do stavby monumentu však zasiahol aj živel. Keď v roku 1541 vypukol požiar na Malej Strane a Hrade, všetky drevené prvky katedrály zhoreli, bol poškodený zvon a zničené trojlodie. Opravu zaštítil Ferdinand I., na prácu si pozval Paola della Stellu a neskôr Bonifáca Wohlmuta. Dielo bolo dokončené na konci 16. storočia, v roku 1621 bol chrám znovu vysvätený v nadväznosti na pobielohorský vývoj. Odvtedy došlo k početným menším úpravám monumentu. Ku konečnej dostavbe došlo až Svätovítskou jednotou na prelome 19. a 20. storočia a v roku 1929, pri príležitosti milénia zavraždenia sv. Václava, bol chrám vysvätený. Medzi rokmi 1920 a 1997 sa pre svätyňu používal názov Chrám sv. Víta, roku 1997 obnovil vtedajší kardinál  a pražský arcibiskup Miloslav Vlk jeho pôvodný názov Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha.

Návrh pamätnej medaily Katedrála sv. Víta pripravil erudovaný medailér MgA. Josef Oplištil. Na averze stvárnil katedrálu z netradičnej a pôvabnej vtáčej perspektívy. Reverzu potom dominuje portrét panovníka obklopeného preslávenými stavbami, ku ktorým dal za svojej vlády podnet. Nápis na reverze uvádza názov série a tiež letopočty kráľovho narodenia a úmrtia. Česká mincovňa pripravila striebornú medailu v limitovanej sérii 5000 ks.

Špecifikácia

Zberateľská séria
Číslo
30932-711
Emitent
Česká mincovna
Autor averzu
MgA. Josef Oplištil
Autor reverzu
MgA. Josef Oplištil
Číslovaná emisia
Nie
Certifikát
Áno
Materiál
Striebro
Rýdzosť
999 / 1000
Hmotnosť
10 g
Priemer
30 mm
Balenie
Čierne kožené etui
Balenie kapsule
Áno
Česká mincovna
Loading...