Strieborná medaila Doba Karola IV. - Katedrála sv. Víta proof

Strieborná medaila Doba Karola IV. - Katedrála sv. Víta proof

Stav skladu
Skladom
Dátum emisie
marec 2014
Emisný náklad
2000 ks
Cena
890 Kč
vrátane DPH

Popis

Výnimočná séria Českej mincovne s názvom Doba Karola IV. je oslavou nevyčerpateľnej studnice odkazov tohto význačného vladára, ktorý je nielen pre svoj vrelý vzťah k českej zemi nazývaný Otcom vlasti. Séria pútavým spracovaním oslavuje vo forme strieborných medailí a zlatých dukátov tri povestné pamiatky: Karlštejn, Karlov most a Katedrálu sv. Víta.

Karol IV. dokázal ako prvý český panovník byť zároveň aj cisárom rímskym, čo vedel náležite využiť. Z Prahy urobil sídelné mesto ríše. Nasledoval mohutný rozkvet kultúry a kumulácie najvýznamnejších odborníkov a vzdelancov vtedajšej doby. Vladár zaistil českým krajinám vrcholnú pozíciu na súčasnom hospodárskom rebríčku strednej Európy. Ako veľmi vzdelaný diplomat vniesol do Čiech obrovský kapitál a rozvinul obchodné styky. Bol veľmi zbožný a opieral sa o cirkev, šľachta za jeho vlády stratila početné privilégiá. Jeho viera bola podnetom na vznik mnohých cirkevných pamiatok, ktoré dal vystavať.

Karol IV. bol neobyčajne vzdelaný a vnímavý muž. Poznal preto veľmi dobre gotický katedrálny sloh, s ktorým sa stretol vo Francúzsku, kde bol vychovaný. Rozhodol sa teda pre stavbu katedrály, ktorá mala svojou veľkoleposťou prekonať francúzske predlohy. K takémuto kroku však potreboval skúseného staviteľa, povolal teda z Avignonu Mateja z Arrasu. K spoločnému položeniu základného kameňa Katedrály sv. Víta došlo 21. 11. 1344 Karolom IV., jeho otcom Jánom Luxemburským a arcibiskupom Arnoštom z Pardubíc. Súčasne došlo k povýšeniu pražského biskupstva na arcibiskupstvo. Potom začal stavať Matej z Arrasu svoje preslávené dielo, avšak v roku 1352 zomrel. Po Matejovej smrti práce ešte niekoľko rokov pokračovali podľa jeho plánov, v roku 1356 sa však pokračovania ujal nemecký staviteľ Peter Parler a neskôr aj jeho synovia. Parlerov štýl bol oproti Matejovmu zreteľne voľnejší a niesol známky neskorej gotiky.

Vo vízii Karola IV. ďalej pokračoval Vladislav II. Jagelovský so staviteľmi Hanušom Spiessom Benediktom Riedom. Do stavby monumentu však zasiahol aj živel. Keď v roku 1541 vypukol požiar na Malej Strane a Hrade, všetky drevené prvky katedrály zhoreli, bol poškodený zvon a zničené trojlodie. Opravu zaštítil Ferdinand I., na prácu si pozval Paola della Stellu a neskôr Bonifáca Wohlmuta. Dielo bolo dokončené na konci 16. storočia, v roku 1621 bol chrám znovu vysvätený v nadväznosti na pobielohorský vývoj. Odvtedy došlo k početným menším úpravám monumentu. Ku konečnej dostavbe došlo až Svätovítskou jednotou na prelome 19. a 20. storočia a v roku 1929, pri príležitosti milénia zavraždenia sv. Václava, bol chrám vysvätený. Medzi rokmi 1920 a 1997 sa pre svätyňu používal názov Chrám sv. Víta, roku 1997 obnovil vtedajší kardinál  a pražský arcibiskup Miloslav Vlk jeho pôvodný názov Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha.

Návrh pamätnej medaily Katedrála sv. Víta pripravil erudovaný medailér MgA. Josef Oplištil. Na averze stvárnil katedrálu z netradičnej a pôvabnej vtáčej perspektívy. Reverzu potom dominuje portrét panovníka obklopeného preslávenými stavbami, ku ktorým dal za svojej vlády podnet. Nápis na reverze uvádza názov série a tiež letopočty kráľovho narodenia a úmrtia. Česká mincovňa pripravila striebornú medailu v limitovanej sérii 5000 ks.

Špecifikácia

Zberateľská séria
Číslo
30932-711
Emitent
Česká mincovna
Autor averzu
MgA. Josef Oplištil
Autor reverzu
MgA. Josef Oplištil
Číslovaná emisia
Nie
Certifikát
Áno
Materiál
Striebro
Rýdzosť
999 / 1000
Hmotnosť
10 g
Priemer
30 mm
Balenie
Strieborné papierové etui
Balenie kapsule
Áno
Česká mincovna
Loading...