Druhá strieborná medaila z minisérie, ktorá vychádza pri príležitosti 90. narodenín Jiřího Suchého, pripomína nielen oslávenca, ale tiež jeho divadelnú kolegyňu Jitku Molavcovú.

Na konci 60. rokov sa nad Semaforom sťahovali mračná. Jiří Suchý prišiel po smrti Jiřího Šlitra o verného spoločníka, normalizačný režim mu hádzal polená pod nohy, a preto umelec vážne zvažoval, že divadlo zatvorí. Nakoniec však vytrval a dobre urobil. Bez Semafora by bolo ľuďom v bezútešnej dobe ešte smutnejšie. „Zmysel našej scény vidím v tom, že vlejem divákom do duší optimizmus, radosť zo života a dôkladnú dávku humoru. Prečo? No, keď som sa kedysi rozhodol pre svoju klaunskú cestu, stalo sa tak na základe toho, že vďaka mnohým komikom som zdolal v živote najrôznejšie strasti,“ zveril sa Jiří Suchý. Vzápätí do divadla nastúpila Jitka Molavcová. Víťazka celonárodnej speváckej súťaže Talent bola zo začiatku len jednou zo semaforských „girls“. Spievala francúzske šansóny o láske v origináli a k tomu hrala na gitare. Potom sa však začal prejavovať jej skrytý komický talent a Jiří Suchý spoznal, že našiel novú spriaznenú dušu. Odvtedy spolu tvoria nerozlučnú umeleckú dvojicu – ich umelecké aj osobné súznenie, ktoré im môžeme len závidieť, trvá už päťdesiat rokov.

Averznej strane medaily, ktorá je dielom MgA. Martina Daška, dominujú portréty Jitky Molavcovej a Jiřího Suchého. Nechýbajú im typické propriety – saxofón a slamenák. Košaté nápisy uvádzajú mená umelcov a názvy slávnych semaforských diel. Leštená plocha za portrétom symbolizuje žiaru reflektorov. Reverzná strana, ktorá je spoločná pre celú minisériu, znázorňuje logo Semafora, klaviatúru a dve pokrývky hlavy, ktoré sú neodmysliteľne spojené s Jiřím Suchým a Jiřím Šlitrom – slamenák a pinč.

Každá medaila je ručne číslovaná na hrane. Pre fanúšikov, ktorí si plánujú zaobstarať kompletnú trojdielnu kolekciu strieborných medailí, sme pripravili ešte drevenú zberateľskú škatuľku.