Štvrtá a posledná strieborná minca Českej mincovne z minisérie Géniovia 19. storočia vzdáva hold A. G. Bellovi.

Príslušníci škótskej rodiny Bellovcov sa po generácie venovali rozvoju hovoreného slova - vyučovali rečníctvo a naprávali rečové chyby. Tiež Alexander Graham Bell pokračoval v ich stopách. Pri štúdiu na univerzitách v Edinburghu a Londýne sa zaoberal akustikou, pričom ho motivovala snaha pomôcť svojej nepočujúcej matke. Veril, že technologický pokrok raz úplne vylieči hluchotu. Nemal fyzikálne vzdelanie a chýbali mu inžinierske skúsenosti, ale tieto nedostatky nahrádzal mimoriadnu usilovnosťou a pomocou svojho asistenta Thomasa  A. Watsona. Keď od bostonského lekára získal preparát ľudského ucha, mohol na vlastné oči pozorovať, ako je jemná blana ušného bubienka schopná rozkmitať sluchové kostičky. Na základe toho potom prišiel s vynálezom, ktorý po drôtoch medzi dvoma prístrojmi prenášal zvukom vyvolané elektrické signály. K prelomovému experimentu došlo v roku 1876. Kým Watson umiestnil slúchadlo na povalu, Bell zostal na prízemí s mikrofónom, do ktorého predniesol pamätnú vetu: „Pán Watson, prosím, príďte sem, potrebujem vás tu." O chvíľu sa po schodoch prirútil nadšený asistent... Revolučný vynález, bez ktorého si naše životy nedokážeme predstaviť, však neoslavoval úspech. Ťažko uveriť, že pošta Bellov telefón odmietla ako úplnú zbytočnosť. Aj na svetovej výstave vo Filadelfii vynálezca márne hovoril do svojho lievika. Potom sa u neho však zastavil brazílsky cisár, ktorý v úžase vykríkol: „Bože, ono to hovorí!" Razom sa spustila vlna rýchleho záujmu a telefón sa rýchlo rozšíril do celého sveta. Len na licenčných poplatkoch zarobil Bell 100 miliónov dolárov za 20 rokov. Do techniky telefonovania sa od neho nechala zasvätiť aj sama britská kráľovná Viktória. Aj keď sa Bell dlhé roky súdil s chicagskym technikom Elishom Grayom, ktorý si podobný vynález patentoval o iba dve hodiny neskôr, na vynachádzanie nezanevrel. Vďačíme mu napríklad za mikrofón, gramofón či audiometer, ktorým sa diagnostikuje nedoslýchavosť. Keď Bell v roku 1922 zomrel, na svete fungovalo už 22 miliónov telefónov. Všetky vtedy na jednu minútu utíchli...

Pamätná minca je dielom medailéra  Asamata Baltaeva, DiS. Reverzná strana predkladá dôstojný portrét vynálezcu s bradou, ktorý je doplnený o nápis A. G. BELL . Kompozíciu dotvára nielen vyobrazenie prototypu telefónu, ale tiež výjav z predvádzania vynálezu zvedavým záujemcom. Averzná strana mince je potom prehliadkou nákresov najrôznejších výdobytkov 19. storočia. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v zahraničnej licencii ostrova Niue, nesú na averze ešte meno a portrét kráľovnej Alžbety II., nominálnu hodnotu 1 DOLLAR (NZD) a rok emisie 2020.

Nezabudnite, že kompletnú zbierku štyroch mincí si môžete uložiť do špeciálnej zberateľskej škatuľky, ktorú tiež nájdete v ponuke Českej mincovne.