Dvadsiata štvrtá strieborná minca Českej mincovne z cyklu Na kolesách vzdáva hold elektrickej lokomotíve S 699.001, ktorá je jedinou svojho druhu.

Lokomotíva S 699.001 vyšla z brán plzenských Škodových závodov v roku 1963. Dôvody jej vzniku boli rôzne. Okrem potenciálneho záujmu Československých štátnych dráh, ktoré rýchlo pokračovali v elektrizácii republiky striedavou trakciou, existoval aj dopyt v krajinách RVHP. V Škodovke si zároveň chceli vyskúšať nové technológie a postupy, čo sa im podarilo. Elektrická lokomotíva, ktorá bola vyrobená v počte jediného kusu, bola skutočným unikátom. Išlo o šesťnápravový stroj s usporiadaním Co’Co‘, kde pojazd tvorili dva trojnápravové podvozky. V každom podvozku boli uložené tri rovnakosmerné sériové trakčné motory – každý s trvalým výkonom 770 kW. Išlo teda o najvýkonnejšiu škodovácku lokomotívu, ktorá dosahovala rýchlosť 120 km/h. S dĺžkou 20 000 mm cez nárazníky a hmotnosťou 126 ton patrila taktiež medzi najväčšie a najťažšie československé lokomotívy. Jedinečný bol aj jej dizajn. V Československu to bolo po prvýkrát, čo sa na projekte lokomotívy podieľal výtvarník. Karoséria, ktorú navrhol profesor Otakar Diblík, bola umeleckým dielom. Predovšetkým čelá boli bohato tvarované, takže ich nebolo možné vyrobiť z plechu. Preto vznikla prvá lokomotíva na svete so sklolaminátovou skriňou. „Veľká laminátka“ bola zamýšľaná na dopravu osobných a nákladných vlakov, ale navzdory nesporným kvalitám si ju československé železnice nakoniec neobjednali. Pre trate elektrizované striedavou sústavou bola trochu predimenzovaná a jej trojnápravové podvozky nevyhovovali v úsekoch s oblúkmi malých polomerov. Prednosť dostali štvornápravové lokomotívy S 489.0, ktorým prototyp S 699.001 poslúžil ako vzor. Záujem nebol ani v zahraničí, a v roku 1965 tak bola československá lokomotíva predaná pre potreby Železničného skúšobného okruhu Cerhenice, kde na najrôznejšie chodové skúšky potrebovali veľmi výkonné a zároveň rýchle vozidlo. V roku 1981 však došlo k požiaru strojovne a lokomotíva nebola opravená. Celé roky podliehala neúprosnému zubu času a nechýbalo mnoho, aby úplne zmizla zo sveta. Našťastie sa však vrátila do rodnej Plzne, kde vďaka úsiliu nadšencov podstúpila renováciu a stala sa výstavným exponátom – výnimočným dokladom schopností našich konštruktérov a dizajnérov…

Reverznej strane mince, ktorá je dielom medailéra MgA. Martina Daška, dominuje vyobrazenie Veľkej laminátky obklopené opisom ELEKTRICKÁ LOKOMOTIVA S 699.001. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v licencii zahraničného vydavateľa, ktorým je ostrov Niue, nesie averzná strana jeho nevyhnutné náležitosti – štátny znak, nominálnu hodnotu 1 DOLLAR (NZD) a rok emisie 2024. V nadväznosti na názov zberateľského cyklu je obvod averzu tvorený segmentmi kolies rôznych dopravných prostriedkov.

Neoddeliteľnou súčasťou mince je výpravné balenie v podobe leporela, ktoré obsahuje sprievodný text a dobové fotografie.