Dvadsiata strieborná minca Českej mincovne z cyklu Na kolesách vzdáva hold parnej lokomotíve radu 387.0, ktorá je známa pod prezývkou „Mikádo“.

Lokomotívy radu 365.0, ktoré boli prvou československou konštrukciou po prvej svetovej vojne, nemali dostatočný výkon. Predovšetkým na tratiach s náročnejším sklonom nezvládali držať požadovanú rýchlosť, a tak Československé štátne dráhy prišli s požiadavkami na silnejší stroj. Podľa zadania mala nová rýchliková lokomotíva utiahnuť vlak s hmotnosťou 400 ton do stúpania 10 promile rýchlosťou najmenej 60 km/h pri maximálnom nápravovom tlaku 16 ton. Ministerstvo železníc zadalo zákazku Škodovým závodom, overovacia séria bola objednaná v roku 1925 a hneď nato začali v plzenskom podniku práce na najkrajšej a najsilnejšej československej lokomotíve medzivojnovej éry. Prvé kusy radu 386.0 boli dodané v roku 1926, ale čoskoro vyšlo najavo, že majú vyššiu než požadovanú hmotnosť. Nápravový tlak bol 17 ton, a lokomotíva, ktorá získala upravené označenie 387.0, preto nesmela na väčšinu tratí. Železnice mali pochopiteľne výhrady, ale aj tak nový stroj prevzali a podrobili skúškam. Medzitým sa výrobca snažil nedostatky odstrániť a trate boli rekonštruované, aby uniesli aj ťažké lokomotívy. Ani druhá séria z roku 1930 však odberateľov neuspokojila. Podarilo sa to až tretej sérii, ktorej výroba sa začala v roku 1932. Do roku 1937 bolo spolu v piatich sériách vyrobených 43 kusov radu 387.0. Jednotlivé série boli zdokonaľované – vďaka úpravám mohli lokomotívy dosahovať rýchlosť až 120 km/h, pričom za hodinu spotrebovali dve tony uhlia a vytvorili paru zo 100 litrov vody. Neobvykle krátky liatinový komín s korunou, ktorý pripomínal módny dámsky účes, stroju zabezpečil prezývku Mikádo. Keď koncom 40. rokov prišli modernejšie rady známe ako Šľachtičná a Albatros, Mikáda boli presunuté na osobné vlaky, kde postupne dosluhovali. Posledný exemplár bol vyradený v roku 1974. Výkony parných lokomotív na neelektrizovaných hlavných tratiach potom prevzali dieselové lokomotívy, ale rad 387.0, ktorý v sebe kombinoval eleganciu a výkon, je dodnes právom považovaný za vrcholnú konštrukciu rýchlikovej lokomotívy v Európe…

Reverznej strane mince, ktorá je dielom medailéra MgA. Martina Daška, dominuje vyobrazenie Mikáda na koľajach. V nadväznosti na názov cyklu je ďalším motívom reverzu detail jedného z kolies lokomotívy. V podobnom duchu sa nesie aj averzná strana mince, ktorá je vyplnená segmentmi kolies rôznych dopravných prostriedkov. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v licencii zahraničného vydavateľa, ktorým je ostrov Niue, nesie averz ešte jeho nevyhnutné atribúty – štátny znak, nominálnu hodnotu 1 DOLLAR (NZD) a rok emisie 2023.

Neoddeliteľnou súčasťou mince je výpravné balenie v podobe leporela, ktoré obsahuje sprievodný text a dobové fotografie.