Posledným z nových siedmich divov sveta je Veľký čínsky múr. Legendárnu stavbu pripomína zlatá minca Českej mincovne s hmotnosťou jednej desatiny trojskej unce.

Stará Čína bola silnou a prosperujúcou ríšou, ktorej bohatstvo lákalo dobyvačných nájazdníkov a lúpežných kočovníkov. Hordy divokých jazdcov na koňoch sa pohybovali rýchlo, udreli kdekoľvek a kedykoľvek a potom beztrestne odcválali. Čínski vládcovia si to nechceli nechať páčiť. Na obranu ríše a preslávenej hodvábnej cesty preto vybudovali val, aký svet nevidel. Veľký čínsky múr sa staval zo surovín, ktoré boli na danom mieste dostupné. Na rovinách to bola hlina, ktorá sa po vrstvách utláčala do debnenia a nakoniec bola obmurovaná. V horských oblastiach sa využívali najmä kamene a v púšťach pre zmenu piesok, trstina či tamariška. Nevšednou prísadou do malty bola lepkavá ryža. Na stavbe pracovali milióny ľudí a odhaduje sa, že krutý cisár Čchin Š’-chuang-ti, ktorý stavbu z roku 221 pred naším letopočtom začal, do nej zapojil takmer tri štvrtiny obyvateľov svojej krajiny. Státisíce z nich zomreli vyčerpaním a traduje sa, že aj ich kosti poslúžili ako stavebný materiál. Svoju terajšiu podobu múr dostal až o osemnásť storočí neskôr za vlády dynastie Ming. Vtedy už múr budovali profesionálni remeselníci, ktorí využívali trvanlivé materiály – kameň a pálené tehly. Dnes je dĺžka múru neskutočných 8851 kilometrov, čo z nej robí najdlhšiu stavbu sveta. Je až desať metrov vysoká, pri zemi je aj osem metrov široká a smerom nahor sa zužuje na päť metrov. Táto šírka bola dostatočná na to, aby vedľa seba mohlo ísť šesť jazdcov na koňoch. Múr totiž slúžil aj ako cesta, po ktorej sa armáda rýchlo presúvala v nepriestupnom teréne. V pravidelných odstupoch – v ideálnom prípade išlo o dvojnásobok dostrelu luku – potom bolo vybudovaných cez 25-tisíc strážnych veží, ale aj ubikácií či skladísk. Stavba, ktorá demonštrovala čínsku silu, budí úžas dodnes. Vidieť ju je možné dokonca aj z obežnej dráhy…

Reverzná strana každej mince, ktorá je dielom medailérky Ludmily Kracíkovej, DiS., predstavuje Veľký čínsky múr, ktorý sa vinie kopcovitým terénom. Detail opevnenia dopĺňa anglický opis GREAT WALL OF CHINA. Na averznej strane, ktorá je spoločná pre celý cyklus, sa potom objavuje všetkých nových sedem divov sveta – brazílska socha Krista Spasiteľa, jordánske skalné mesto Petra, mayské mesto Chichén Itzá v Mexiku, rímske Koloseum, indický pomník Tádž Mahal, sídlo Inkov Machu Picchu v Peru a Veľký čínsky múr. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v zahraničnej licencii ostrova Niue, nesú na averznej strane ešte jeho štátny znak, nominálnu hodnotu 5 DOLLARS (NZD) a rok emisie 2025.

Každá minca je zatavená do špeciálneho balenia.

Poznámka: Balenie je pokryté fóliou, ktorá bráni poškodeniu pri transporte.