Posledným z nových siedmich divov sveta je Veľký čínsky múr. Legendárnu stavbu pripomína zlatá minca Českej mincovne s hmotnosťou jednej trojskej unce.

Múr dlhý desaťtisíc míľ – tak Číňania nazývajú architektonický zázrak, ktorý zvyšok sveta pozná ako Veľký čínsky múr. Výraz „desaťtisíc“ predstavuje v čínštine nesmierne množstvo, a aj keď nejde o konkrétne vyjadrenie dĺžky, toto označenie je príhodné. Ide totiž o najdlhšiu stavbu všetkých čias. Na východe sa múr začína pri morskom zálive na hraniciach Mandžuska a pokračuje ďaleko na západ až do priesmyku v púšti Gobi. Jej dĺžka je neskutočných 8851 kilometrov. Najnovší archeologický prieskum, ktorý započítal všetky možné aj nemožné odbočky, však došiel k ešte fantastickejšiemu číslu – 21196 kilometrov, čo zodpovedá ceste z Česka do Brazílie a späť. Múr totiž nie je len dlhý, ale aj neuveriteľne starý. Začal vznikať už v roku 221 pred naším letopočtom, keď prvý čínsky cisár Čchin Š’-chuang-ti spojil už existujúce obranné múry jednotlivých štátikov do mohutného jednoliateho múru tiahnuceho sa naprieč zjednotenou Čínou. Súčasnú podobu potom stavba dostala až za dynastie Ming – o osemnásť storočí neskôr. Za ten čas vzniklo mnoho nových úsekov múra, ešte viac sa ich premenilo na prach, a určiť presnú dĺžku preto nie je ľahké. Prečo čínski vládcovia budovali také megalomanské dielo, ktoré si vyžiadalo životy státisícov robotníkov? Bohatstvo ich ríše odjakživa priťahovalo lúpežných kočovníkov a dobyvačných nájazdníkov, ktorých mal Veľký čínsky múr zadržať. Bol však príliš dlhý, a tak ho nebolo možné strážiť celý. Lepšie fungoval ako diaľnica, po ktorej sa čínska armáda mohla rýchlo presúvať v inak nepriestupnom teréne, a komunikačná linka. Strážcovia si odovzdávali informácie pomocou dymových signálov takou rýchlosťou, že správa z jedného konca múra na druhý dorazila za jediný deň. V neposlednom rade múr budil úžas a predstavoval demonštráciu sily. Vidieť ho je možné dokonca aj z obežnej dráhy…

Reverzná strana každej mince, ktorá je dielom medailérky Ludmily Kracíkovej, DiS., predstavuje Veľký čínsky múr, ktorý sa vinie kopcovitým terénom. Detail opevnenia dopĺňa anglický opis GREAT WALL OF CHINA. Na averznej strane, ktorá je spoločná pre celý cyklus, sa potom objavuje všetkých nových sedem divov sveta – brazílska socha Krista Spasiteľa, jordánske skalné mesto Petra, mayské mesto Chichén Itzá v Mexiku, rímske Koloseum, indický pomník Tádž Mahal, sídlo Inkov Machu Picchu v Peru a Veľký čínsky múr. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v zahraničnej licencii ostrova Niue, nesú na averznej strane ešte jeho štátny znak, nominálnu hodnotu 50 DOLLARS (NZD) a rok emisie 2025

Náklad má len 200 kusov uncových mincí.