Prvá zlatá minca Českej mincovne z minisérie s názvom Objavenie Ameriky pripomína dobrodružstvo vikinského moreplavca Leifa Erikssona.

Legendárni Vikingovia neboli len divokými nájazdníkmi, ktorí neľútostne drancovali Európu, ale aj skúsenými moreplavcami, ktorí ovládali divoký živel natoľko, že sa odvážili vydať nepreskúmaným západným smerom. V 8. storočí osídľovali menšie súostrovia – Hebridy, Orkneje a Shetlandy –, v 9. storočí si podmanili Island a v 10. storočí sa vydali ešte ďalej. Severania vtedy potvrdili svoju násilnú povahu, pretože éru ich prevratných objavov odštartovala vražda. Muž menom Thorvald bol pre úmyselné zabitie vyhnaný z Nórska a usadil sa na Islande, kde si založil rodinu. Jablko nepadlo ďaleko od stromu – jeho syn Erik Thorvaldsson, zvaný Červený, sa dopustil hneď dvojnásobnej vraždy. Z tohto ťažkého hriechu sa mohol vykúpiť trojročným vyhnanstvom, lenže kam odísť z poslednej ostrohy vikinského sveta? Erik si spomenul na rozprávanie námorníka, ktorý po tom, čo ho búrka zahnala ďaleko od brehov Islandu, uvidel obrysy cudzej zeme. Ako vydedenec nemal na výber, a tak sa vydal do neznáma. Po 700 kilometroch dlhej plavbe na západ skutočne objavil nový ostrov – dnešné Grónsko, kde vtedy panovala príjemná mierna klíma. Erika do exilu sprevádzali traja synovia. Otcova objavná plavba na nich urobila obrovský dojem, a tak sa rozhodli ísť v jeho šľapajach. Druhorodeného Leifa Erikssona zaujalo rozprávanie obchodníka, ktorý opisoval, ako sa plavil do Grónska a ako ho búrka odniesla na juhozápad, kde zahliadol nepreskúmané pobrežie. Neohrozený Leif, ktorý bol doma skôr na mori než na súši, neváhal, kúpil loď a okolo roku 1000 sa vydal na 400 kilometrov dlhú plavbu v ústrety dobrodružstvu. Na jej konci sa stal prvým Európanom, ktorý stál na americkej pôde. Vikingov prekvapilo bohatstvo miestnej prírody s dostatkom lovnej zveri, pôdy na obrábanie a pastvy pre dobytok. Založili tu osadu, podnikli mnoho ďalších výprav, stretli sa s Indiánmi, ale ich neuveriteľný objav nového sveta zapadol do zabudnutia...

Reverzná strana pamätnej mince, ktorá je dielom medailéra Mgr. Petra Horáka, predstavuje portrét Leifa Erikssona z profilu. Mincovú plochu vyplňujú vlny, na ktorých sa kolíšu dva vikingské drakkary. Vlny, ktoré obklopujú Severnú a Južnú Ameriku, nájdete aj na averznej strane, ktorá je spoločná pre celý cyklus objaviteľských mincí. Pretože licenciu na vydávanie pamätných mincí Českej mincovne poskytuje tichomorský ostrov Niue, nesie averz ešte jeho nevyhnutné atribúty – meno a portrét kráľovnej Alžbety II., nominálnu hodnotu 10 DOLLARS (NZD) a rok vydania 2022.

Súčasťou balenia je výpravná brožúra, ktorá slovom a obrazom približuje cestu Vikingov do Ameriky.