Dukáty svätého Václava hrajú v histórii českého mincovníctva mimoriadnu úlohu. Česká mincovňa k nim v roku 2024 pridala nový zlatý trojdukát.

Písal sa rok 1923 a minister financií Alois Rašín s kolegami premýšľali, ako oslávia 5. narodeniny Československa. Rozhodli sa oživiť historickú tradíciu razby českých zlatých mincí, ktorá siahala až do čias panovníkov Jána Luxemburského a Karola IV:, a tak sa zrodili prvorepublikové svätováclavské dukáty. Ich autormi sa stali uznávaní umelci Jaroslav Benda a Otakar Španiel. Pútavý návrh mince s vyobrazením patróna českých zemí si Alois Rašín, na ktorého bol spáchaný atentát, nechal doniesť do nemocnice, ale razby sa už nedožil... Vtedajšie svätováclavské dukáty boli takzvanými obchodnými mincami, ktoré slúžili ako uchovávateľ hodnoty, ale ľudia si ich rýchlo obľúbili predovšetkým ako darček k významným udalostiam – do kolísky, k promócii alebo napríklad k svadbe. Nezostalo len u dukátov, ktorých záväzná špecifikácia činila 3,49 g zlata s rýdzosťou 986/1000 – razili sa aj ich násobky  v podobe dvojdukáta, päťdukáta a desaťdukáta. V podobnom duchu sa nesú aj nové dukátové razby Českej mincovne.

Averznej strane zlatého trojdukáta, ktorý je dielom medailéra Mgr. Petra Horáka, dominuje Václav v podobe zbožného panovníka a svätca – s kniežacou čiapkou a svätožiarou. Texty na averze uvádzajú SV. VÁCLAV – 3-DUKÁT – SVĚTEC. Reverznú stranu razby potom vypĺňa plamenná orlica, ktorá v pazúroch zviera svätováclavský meč. Kompozíciu reverzu dotvára letopočet 2024 a text presláveného chorálu: SVATÝ VÁCLAVE, VÉVODO ČESKÉ ZEMĚ… NEDEJ ZAHYNOUTI NÁM I BUDOUCÍM.

Každú razbu sprevádza unikátny certifikát pokrytý vrstvou zlata.