Tretí zlatý dukát z cyklu Českej mincovne Národní hrdinovia dokazuje, že hrdinom mohol byť v našich moderných dejinách aj človek, ktorý nebojoval na bojovom poli, ale svoj zápas viedol na pôde zákonodarného zboru. Práve takýmto mužom bol Alois Rašín. Alois Rašín začínal ako odhodlaný politický aktivista. Otvorene prejavoval svoje vlastenecké názory, a preto sa dostal do sporu s habsburskou monarchiou, ktorá ho odsúdila najprv na žalár a potom na trest smrti. Rašín však riadením osudu prežil a stal sa jedným z „Mužov 28. októbra" - zakladateľov samostatného Československa. Mimoriadny ekonomický rozhľad mu potom zaistil post ministra financií. Napriek opozícii, koaličným partnerom aj verejnej mienke vykonal rozsiahlu menovú reformu, ktorá držala ekonomiku novovzniknutého štátu nad vodou. Ostatné stredoeurópske krajiny v povojnovej kríze, ktoré svojich "Rašínov" nemali, bankrot len odďaľovali - v Poľsku dosiahol kurz amerického dolára voči poľskej marke hodnoty 1 : 15 miliónom; v Maďarsku klesla koruna na iba tri desatiny percenta hodnoty; v Rakúsku sa za jednu predvojnovú korunu ponúkalo 15-tisíc korún povojnových. Naopak československá koruna mala vtedy - vďaka Rašínovi – 2216-krát väčšiu hodnotu než jej rakúska menovkyňa. Zatiaľ čo ostatné štáty museli po zrútení modifikovanej rakúsko-uhorskej meny prejsť na zloté, pengö, šiling, vďaka Rašínovi prežil v Československu názov rakúsko-uhorskej meny ako v jedinom nástupníckom štát monarchie. Namiesto vďaky však bol na Aloisa Rašína spáchaný atentát, ktorému minister podľahol. Tesne pred atentátom sa Rašín zasadzoval aj o vytvorenie československého zlatého dukáta - jeho návrh s portrétom svätého Václava si nechal doniesť do nemocnice, razby sa však už nedožil...

Je preto príhodné, že osud Aloisa Rašína inšpiroval razbu zlatého dukáta Českej mincovne z dielne akad. sochára Jiřího Dostála. Averzná strana dukáta nesie portrét Aloisa Rašína, ktorý vychádza z prvorepublikovej 20Kč bankovky, obklopený jeho menom, dátami narodenia a úmrtia 1867 - 1923 a životným krédom PRACOVAT A ŠETŘIT. O reverze sa potom rozhovoril sám autor: „Kompozícia rubovej strany je tvorená jedným z kolkov, ktoré boli nevyhnutné pre menovú reformu, priloženým ku kotúčiku symbolizujúcemu mincu. Na ňom sa nachádza lipový list prevzatý z bankovky tlačenej roku 1926. V opise je text TVORCA ČESKOSLOVENSKÉ MENY čiastočne stlmený matom, ktorý pripomína násilné prerušenie Rašínovej práce. Opisom v protismere je po obvode symbolickej mince uvedený text RAŠÍNOVA MĚNOVÁ REFORMA. Šikmo naprieč kompozíciou je potom umiestnený nápis s tragickým oznámením ZASTŘELEN MLADÝM KOMUNISTOU."

Súčasťou každého dukáta je prepracované tematické balenie , ktoré obsahuje odborný text PhDr. Petra Kouru, Ph.D., experta na české moderné dejiny.