História slovenských mincí - replika florénu stand

Štvrtá emisia z cyklu historika Marcela Pecníka, ktorý pripomína dejiny slovenského mincovníctva, má podobu novorazby florénu.

V stredovekej Európe bolo dominantným mincovým kovom striebro a zlaté nominály masovo vznikali len v Byzancii či moslimskom svete. Zlato bolo totiž nedostatkovým tovarom. V roku 1252 však v európskom peňažníctve nastal zlom – zámožná Florencia začala raziť takzvané florény a tieto úspešné zlaté mince sa čoskoro stali vzorom pre mincovne v ďalších krajinách. V roku 1325 sa talianskymi razbami inšpirovali aj slovenskí mincmajstri. Na uhorskom tróne vtedy sedel kráľ Karol I. Róbert z Anjou, ktorý chcel upevniť svoju moc a stabilizovať ekonomiku s pomocou rozsiahlych reforiem. Tieto zahŕňali napríklad reorganizáciu daňového systému či baníctva. V rámci peňažnej reformy potom boli v krajine, kde sa dovtedy používali strieborné denáre, zavedené zlaté florény. Významným centrom ich razby sa stala Kremnica. Tunajšia mincovňa, založená v roku 1328, ročne produkovala cez 400 000 zlaťákov. Uhorské mince sa rýchlo rozkotúľali do celej Európy, kde sa stali uznávaným platidlom s vysokou kvalitou a stabilnou hodnotou. Predstavovali nielen ekonomický nástroj, ale predovšetkým symbol hospodárskej sily Uhorska…

Replika florénu Karola I. Róberta z Anjou, ktorá nesie florentskú ľaliu a svätého Jána Krstiteľa, je vyrazená z pozláteného striebra. Na základe originálnej historickej razby ju spracovala medailérka Lenka Nebeská, DiS.

Replika, ktorá urobí radosť nielen deťom, je vsadená do populárno-náučného balenia plného zaujímavostí a veselých obrázkov Mgr. art. Bohdana Jankoviča.