Vyvraždenie Slavníkovcov patrí k ťažiskovým udalostiam z počiatku českej štátnosti. Strieborná pamätná medaila Českej mincovne vychádza v roku, keď si pripomíname jeho 1030. výročie.

Dňa 28. septembra roku 935 bolo přemyslovské knieža Václav zradené a zavraždené svojím bratom Boleslavom. Aj keď bol tento prevrat brutálny a tragický, je považovaný za udalosť, ktorá umožnila vznik silného českého štátu. V nasledujúcich desaťročiach potom Přemyslovci upevňovali moc a zjednocovali vládu. Neboli totiž jediným českým rodom, ktorý bojoval o miesto na slnku. Smelo im mohol konkurovať napríklad starobylý rod Slavníkovcov. Potomkovia veľmoža Slavníka sídlili na hradišti v Libici nad Cidlinou, kde mali k dispozícii pohodlný drevený palác, murovaný kostol, a dokonca aj mincovňu, v ktorej sa razili denáre. Práve tu si 28. septembra 995 Slavníkovci pripomínali významný Deň svätého Václava. Netušili, že krvipreliatie, ku ktorému došlo pred celými 60 rokmi, sa bude opakovať… Zákerný útok cudzích ozbrojencov na Libici nikto nečakal – v čase cirkevného sviatku totiž proti sebe dobrí kresťania nebojovali. Útočníci navyše využili to, že slavníkovská družina sa práve zúčastňovala na ťažení proti pohanom, a hradisko tak bránila len malá vojenská posádka. Obrancovia bojovali odvážne, držali sa dva dni, ale nakoniec podľahli. Bezuzdného vraždenia nebol ušetrený nikto – starci, ženy ani dojčatá. Sťatí boli aj štyria Slavníkovi synovia. Jatky prežili len traja Slavníkovci – hlava rodu Soběslav, biskup Vojtech a ich nevlastný brat Radim, ktorí boli mimo domova a ktorí sa do vlasti už nikdy nevrátili… Kto zosnoval krvavý kúpeľ? Dlho sa malo za to, že to boli Přemyslovci, ktorí sa chceli zbaviť silnej konkurencie. Namiesto rivality však medzi obomi dynastiami panovali harmonické, ba dokonca príbuzenské vzťahy. V skutočnosti za všetkým stáli pomstychtiví Vršovci – ďalší mocný rod, ktorého bojovníci sa krátko predtým dostali do sporu s biskupom Vojtechom, ktorý ich vyobcoval z cirkvi. Vršovci v rokoch, ktoré nasledovali po masakri, získali v krajine silné pozície, ale nakoniec ich dostihla spravodlivosť. Znepáčili sa Přemyslovcom a aj oni sami boli nemilosrdne vyvraždení…

Akademický sochár Michal Vitanovský venoval averznú stranu medaily horiacemu hradisku a výjavu z vražedného besnenia – útočník prebodáva slavníkovského muža kopijou. „Použité figúry a ich kostýmy nejdú do detailov a sústreďujú sa skôr na výraz. Primárnou snahou bolo vyjadriť podstatu udalosti – teda nemilosrdnú fyzickú likvidáciu porazeného protivníka,“ vysvetľuje autor medaily. Reverzná strana potom predkladá rozvášnený dav, ktorý sa hrozí zbraňami, a nápaditú symboliku – rozťatý slavníkovský denár. Texty na oboch stranách medaily uvádzajú VYVRAŽDĚNÍ SLAVNÍKOVCŮ, LIBICE, 995.

Emisný náklad má len 200 kusov pamätných medailí.