Česká mincovňa pripravila emisiu jedinečnej série, ktorá nesie názov Doba Karla IV. Vláda tohto panovníka sa niesla v znamení rozkvetu krajín Koruny českej, o ktorý sa zasadzoval svojimi rozhodnutiami na poli politickom i kultúrnom. Séria strieborných medailí a zlatých dukátov oslavuje tri epochálne stavby, ktoré začali vznikať v 14. storočí z rozhodnutia kráľa Karola IV. a ktoré sú svetoznámou národnou pýchou - Karlov most, Karlštejn a Katedrála sv. Víta.

Karol IV. si za sídlo českého a rímskeho panovníka vybral Prahu a počas svojho života vykonal veľa pre jej zveľadenie. V roku 1338 nechal vybudovať radnicu na Starom Meste a o desať rokov neskôr založil Nové Mesto pražské s centrom na Václavskom námestí, predtým konský trh. Praha sa stala mestom remeselníkov a obchodníkov, kde vznikali nové veľkolepé cirkevné stavby. Karol IV. bol veľmi zbožný a prial si v Prahe vytvoriť nový Jeruzalem. V roku 1348 potom z úcty k vzdelanosti založil v Prahe univerzitu, prvú svojho druhu v strednej Európe.

Karol IV. bol neobyčajne vzdelaný a vnímavý muž. Poznal preto veľmi dobre gotický katedrálny sloh, s ktorým sa stretol vo Francúzsku, kde bol vychovaný. Rozhodol sa teda pre stavbu katedrály, ktorá mala svojou veľkoleposťou prekonať francúzske predlohy. K takémuto kroku však potreboval skúseného staviteľa, povolal teda z Avignonu Mateja z Arrasu. K spoločnému položeniu základného kameňa Katedrály sv. Víta došlo 21. 11. 1344 Karolom IV., jeho otcom Jánom Luxemburským a arcibiskupom Arnoštom z Pardubíc. Súčasne došlo k povýšeniu pražského biskupstva na arcibiskupstvo. Potom začal stavať Matej z Arrasu svoje preslávené dielo, avšak v roku 1352 zomrel. Po Matejovej smrti práce ešte niekoľko rokov pokračovali podľa jeho plánov, v roku 1356 sa však pokračovania ujal nemecký staviteľ Peter Parler a neskôr aj jeho synovia. Parlerov štýl bol oproti Matejovmu zreteľne voľnejší a niesol známky neskorej gotiky.

Vo vízii Karola IV. ďalej pokračoval Vladislav II. Jagelovský so staviteľmi Hanušom Spiessom a Benediktom Riedom. Do stavby monumentu však zasiahol aj živel. Keď v roku 1541 vypukol požiar na Malej Strane a Hrade, všetky drevené prvky katedrály zhoreli, bol poškodený zvon a zničené trojlodie. Opravu zaštítil Ferdinand I., na prácu si pozval Paola della Stellu a neskôr Bonifáca Wohlmuta. Dielo bolo dokončené na konci 16. storočia, v roku 1621 bol chrám znovu vysvätený v nadväznosti na pobielohorský vývoj. Odvtedy došlo k početným menším úpravám monumentu. Ku konečnej dostavbe došlo až Svätovítskou jednotou na prelome 19. a 20. storočia a v roku 1929, pri príležitosti milénia zavraždenia sv. Václava, bol chrám vysvätený. Medzi rokmi 1920 a 1997 sa pre svätyňu používal názov Chrám sv. Víta, roku 1997 obnovil vtedajší kardinál  a pražský arcibiskup Miloslav Vlk jeho pôvodný názov Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha.

Návrh investičnej medaily Katedrála sv. Víta pripravil erudovaný medailér MgA. Josef Oplištil. Na averze stvárnil katedrálu z netradičnej a pôvabnej vtáčej perspektívy. Reverzu potom dominuje portrét panovníka obklopeného slávnymi stavbami, na ktoré dal za svojej vlády podnet. Nápisy na reverze uvádzajú názov série a tiež letopočty kráľovho narodenia a úmrtia. Česká mincovňa pripravila striebornú uncovú medailu v limitovanej sérii 5000 ks.