Zlatá minca Nových sedem divov sveta - Koloseum proof

Prvým z nových siedmich divov sveta je rímske Koloseum. Legendárnu pamiatku pripomína zlatá minca Českej mincovne s hmotnosťou jednej trojskej unce.

Latinská múdrosť hovorí, že vládca, ktorý si chce získať priazeň, musí svojmu ľudu poskytnúť dve veci: chlieb a hry. Obľúbenou kratochvíľou starých Rimanov boli kruté súboje gladiátorov, pri ktorých sa bojovníci z radov vojnových zajatcov, odsúdených zločincov či otrokov bili na život a na smrť. Zápasilo sa na piesku, ktorý vsakoval krv porazených, a pretože piesok sa v latinčine nazýva harena, miesta konania gladiátorských hier boli známe ako arény. Najväčšou arénou v dejinách Rímskej ríše sa stalo Koloseum, ktorého desaťročná výstavba sa začala roku 70 nášho letopočtu. Odhaduje sa, že na piesku Kolosea zahynul jeden milión ľudí a rovnaké množstvo zvierat. Divoká zver bola v aréne lovená pre zábavu, ale zároveň slúžila ako prostriedok hromadných popráv – neozbrojení odsúdenci boli predhadzovaní levom alebo ušliapavaní slonmi. Takto boli vraždení napríklad kresťania, ktorí sa odmietli vzdať svojej viery… V ranom stredoveku prestal staroveký amfiteáter slúžiť na zábavu a jeho účel sa postupne menil. Koloseum sa stalo cintorínom, ubytovňou aj palácom. V roku 1349 došlo k zemetraseniu a časť stavby sa zrútila. Popadané kamene boli použité na budovanie domov, kostolov či nemocníc po celom Ríme a trosky osídlil náboženský rád. Plán premeniť Koloseum na práčovňu vlny, ktorá by zamestnávala rímske prostitútky, nevyšiel. Návrh, ktorý počítal s obnovením arény pre býčie zápasy, vzbudil vlnu nevôle. Až v roku 1749 bolo Koloseum oficiálne označené za sväté miesto, kde boli mučení prví kresťania. Aj keď sa z neho do dnešných dní zachovali len ruiny, stále ide o najväčšiu pamiatku Ríma…

Reverzná strana mince, ktorá je dielom medailérky Ludmily Kracíkovej, DiS., predstavuje aktuálnu podobu Kolosea doplnenú o anglický opis COLOSSEUM. Na averznej strane, ktorá je spoločná pre celý cyklus, sa potom objavuje všetkých nových sedem divov sveta – brazílska socha Krista Spasiteľa, jordánske skalné mesto Petra, mayské mesto Chichén Itzá v Mexiku, rímske Koloseum, indický pomník Tádž Mahal, sídlo Inkov Machu Picchu v Peru a Veľký čínsky múr. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v zahraničnej licencii ostrova Niue, nesú na averznej strane ešte jeho štátny znak, nominálnu hodnotu 50 DOLLARS (NZD) a rok emisie 2023.

Náklad má len 200 kusov uncových mincí.