Zlatá poluncová minca História Zlata - Zlatá ríša Lýdov proof číslované

História zlata je históriou ľudstva. „Žltý kov“ ľuďom tisíce rokov umožňuje budovať aj búrať ríše a ísť za svojimi snami. Svoje o tom vedeli starí Lýdi, ktorým je venovaná štvrtá zlatá minca z tematického cyklu Českej mincovne.

V 1. tisícročí pred naším letopočtom sa na území Malej Ázie rozkladala ríša s názvom Lýdia, ktorá sa preslávila nesmiernym bohatstvom. Starovekí Lýdi umne využívali svoje postavenie na obchodnej ceste medzi Blízkym východom a egejským pobrežím a zároveň disponovali rozprávkovými zásobami zlata. Drahý kov získavali zo zlatonosných riek, ale nešlo o rýdze zlato. Išlo o takzvané elektrum – prirodzene sa vyskytujúcu zliatinu zlata a striebra. Obchod s elektrom bol čulý, ale nepraktický a navyše zvádzal k podvodom. Obchodníci totiž museli disponovať váhami a skúšobnými kameňmi, aby si overili hmotnosť a rýdzosť rozličných kúskov kovu. V 7. storočí pred naším letopočtom však Lýdi prišli s geniálnym riešením a definovali univerzálne akceptovaný štandard. Kovu dali jednotnú formu, a tak vznikli mince – vôbec prvé mince na svete v podobe, akú poznáme dnes. Základnou jednotkou bol statér, ktorý vážil 14,1 gramu a zodpovedal mesačnému žoldu vojaka. Prepracovaný reliéf, ktorý sa na statéroch ligotal, bol potvrdením, že mince vznikli v kráľovskej mincovni v Sardách. Išlo o najrôznejšie motívy, ale najčastejšie to boli levy či býky, ktoré symbolizovali moc a plodnosť. Elektrum bolo odolné, a tak mohlo prejsť mnohými rukami bez toho, aby by sa mince opotrebovali, ale v 6. storočí pred naším letopočtom kráľ Kroisos zaviedol bimetalický systém, aby už nebolo nutné kontrolovať pomer kovov v zliatine. Mince sa odvtedy razili buď z čistého zlata, alebo z čistého striebra, pričom hodnota jednej zlatky zodpovedala desiatim strieborniakom. Lenže vtedy sa nad lýdskou ríšou začali sťahovať mračná a ani bohatstvo ju nedokázalo ochrániť pred pádom. Nakoniec si ju podmanili Peržania. Tí však mince prijali za vlastné a rovnako urobili aj Gréci. Prelomové platidlo ďalej rozvíjali a rozšírili ho do celého vtedy známeho sveta…

Medailér Mgr. Art. Miroslav Hric, ArtD., venoval reverznú stranu mince bohatej historickej koláži. Dominuje jej levia hlava prevzatá z lýdskej mince doplnená celkovým pohľadom na statér a dobovým výjavom obetovania. Averzná strana, ktorá je spoločná pre celý cyklus mincí, predkladá zlaté artefakty najrôznejších starých civilizácií – Grékov, Aztékov, Sumerov a Egypťanov. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v zahraničnej licencii ostrova Niue, nesú na averze ešte jeho štátny znak, nominálnu hodnotu 25 DOLLARS (NZD) a rok emisie 2026.

Emisný náklad má len 100 kusov, pričom každý kus je číslovaný na hrane.