Nemanželský syn kniežaťa Oldřicha a jeho družky Boženy. V mladosti dostalo budúce knieža Břetislav (1002-1005 - 1055) od svojho otca do správy Moravu, po jeho smrti bol s pomocou svojho strýka Jaromíra dosadený na český kniežací trón. V roku 1021 došlo k udalosti, ktorá nie je v dejinách českých panovníckych rodov častým javom. Břetislav, ktorý ako nemanželský kniežací syn nemal veľa príležitostí na sobáš so ženou urodzeného pôvodu, uniesol z kláštora vo Schweinfurte dcéru bavorského vojvodu Henricha z rodu Babenbergovcov Jitku (tiež Juditu či Gutu), ktorá sa potom stala jeho ženou. V prvých rokoch svojej viac ako dvadsaťročnej vlády úspešne rozšíril svoje panstvo na úkor susedného Poľska. V roku 1038 obsadil Krakov, o rok neskôr dobyl Gniezno, odkiaľ preniesol do Čiech ostatky sv. Vojtecha. V Gniezne tiež Břetislav I. vyhlásil najstarší český zemský zákonník, tzv. Břetislavovu statutu. V domácej politike okrem vydania zákonníka riešil otázku nástupníctva na český kniežací stolec, keď v roku 1054 presadil tzv. seniorát – právo staršieho, podľa ktorého sa mal stať nástupcom vždy najstarší Přemyslovec. Břetislav zomrel na hrade Chrudim v roku 1055 - jeho pozostatky sú uložené v Chráme sv. Víta na Pražskom hrade. Autor výtvarného návrhu Luboš Charvát umiestnil na averznú stranu medaily postavu Břetislava I. v spodnej časti doplnenú platidlami, ktoré boli razené za jeho vlády. V riadku je potom rozdelený nápis Břetislav I. - Čtyřicetidukát. Na reverznej strane je kompozícia vytvorená podľa dobovej kresby z Vyšehradského kódexu, ktorý vznikol pri príležitosti korunovácie Břetislavovho syna Vratislava I. Ide o najstaršiu dochovanú legendu o únose Jitky Břetislavom. Motív únosu je v ozdobnom rámci, doplnenom dobovým textom k legende. Limitovaný náklad 150 kusov, očíslované.