Šiesty historický pár, ktorému vzdáva hold séria dvoch strieborných toliarov Českej mincovne z cyklu Kráľovské dvojice, tvorí Ferdinand I. Habsburský a Anna Jagellovská.

Na začiatku 16. storočia medzi sebou dve významné európske dynastie – Habsburgovci a Jagellovci – uzavreli dohodu o vzájomnom nástupníctve v prípade, že jeden rod vymrie. Jej súčasťou boli aj svadobné zmluvy. Dedič českého trónu Ľudovít Jagellovský sa oženil s Máriou Habsburskou. Ľudovítova sestra Anna Jagellovská zobrala za manžela Ferdinanda I. Habsburského. Tento sobáš bol pre ňu veľkým sklamaním – chcela byť manželkou Ferdinandovho brata Karola, ktorý sa stal cisárom. Nakoniec však pochopila, že sa na ňu usmialo šťastie. Ferdinand bol oproti Karolovi láskavý, dôvtipný, pekný a verný. Do milej a pôvabnej Anny sa úprimne zamiloval a ona jeho city opätovala. Keď potom Annin brat Ľudovít, ktorý nesplodil žiadnych potomkov, zahynul v bitke s Turkami pri Moháči, Ferdinandovi spadlo do lona dedičstvo krajín Koruny českej. Anna sa – na rozdiel od manžela, ktorý vládol pevnou rukou a neplnil sľuby – stala obľúbenou kráľovnou. Ľud obdivoval jej skromnosť, zručnosť a zmysel pre spravodlivosť. Ferdinand ju často poveroval politickými úlohami, ktoré sám nemohol vykonať. Pretože milovala prechádzky v prírode, nechal pre ňu na Pražskom hrade vybudovať veľkú záhradu s letohrádkom. Anna sa však dokončenia romantického gesta nedočkala – zomrela krátko po pôrode pätnásteho dieťaťa. Ferdinand ju prežil o sedemnásť rokov a z jej smrti sa nikdy nespamätal…

„Obdobie renesancie prialo portrétom, a tváre Ferdinanda aj Anny, ktoré sa objavujú na spoločnej averznej strane, preto boli dobre zdokumentované. Zachovali sa dokonca aj slovné opisy páru. Anna Jagellovská bola menšia, modrooká a s vlasmi s ryšavým nádychom. Pri Ferdinandovi nešlo prehliadnuť jeho výrazný profil, ktorý sa prejavil aj u niektorých jeho potomkov a ktorý bol neskôr považovaný za habsburský fyziognomický typ,“ hovorí akademický sochár Michal Vitanovský. „Na »sobášnom trhu« európskych vládnucich rodov bola hlavným venom Anny Jagellovskej česká kráľovská koruna, ktorá je dominantným prvkom kráľovej reverznej strany. Za ňou je viditeľná silueta habsburského dvojhlavého orla a prítomní sú aj obaja protagonisti dynastického sobáša v dobovom oblečení. Kráľovnina reverzná strana je potom venovaná vycibrenej renesančnej architektúre pražského Belvedéru. Tento letohrádok sa stal pomníkom lásky, pretože bol Ferdinandovým darom pre Annu. Vyobrazenie osamotenej dvojice postáv, opäť v kostýmoch typických pre najvyšší spoločenský stupeň, zdôrazňuje intímny láskyplný vzťah kráľa a kráľovnej,“ dodáva autor toliara a znalec českých dejín.

Toliare sú uložené do elegantnej drevenej škatuľky s viečkom ozdobeným rytinou šachových figúrok, ktoré symbolizujú kráľa a kráľovnú. Vo vnútri nájdete aj ilustrovaný certifikát pravosti so sprievodným slovom autora.