Séria zlatého dukátu a strieborného toliaru Kráľovské venné mestá - Marie Španielska stand

Tretia séria zlatého dukáta a strieborného toliara z cyklu Českej mincovne s názvom Kráľovské venná mestá pripomína nepokojné osudy Márie Španielskej.

Ferdinand I. Habsburský bol presvedčeným zástancom absolutizmu a katolíckej viery, ale jeho syn Maximilián II. od mladosti prejavoval sympatie k protestantstvu. Otec sa preto rozhodol, že mu vyberie manželku, ktorá by naňho mala žiaduci vplyv. Ideálnu kandidátku našiel v španielskej infantke Márii, ktorá bola vychovaná nielen v duchu prísneho katolicizmu, ale aj v presvedčení, že sám osud predurčil Habsburgovcov na to, aby stáli na čele kresťanského sveta. Naplánovaný vzťah mal jeden háčik – Maximilián a Mária boli bratrancom a sesternicou, ale cirkev napriek tomu svadbu povolila. Po smrti svojho otca v roku 1564 sa Maximilián ujal vlády. Nastúpil na cisársky trón a zároveň sa stal uhorským, chorvátskym a českým kráľom. Radikálnu Máriu sa tolerantného manžela zmeniť nepodarilo, a tak sa snažila ovplyvňovať aspoň potomkov, ktorých splodili spolu šestnásť. Pár sa usadil vo Viedni a počas vlády navštívil Prahu len niekoľkokrát. Keď však panovník zomrel, vdova sa presťahovala na Pražský hrad, kde sídlil aj jej najstarší syn – cisár Rudolf II. Podieľala sa tu na stavebných úpravách a financovala výstavbu Kaplnky sv. Vojtecha, ale so synom sa dostala do vážnych sporov. Rudolf – pravdepodobne vinou blízkeho príbuzenského vzťahu rodičov – totiž trpel zhoršujúcou sa duševnou labilitou. Mária sa mohla uchýliť do svojho venného mesta, ktorým bol prosperujúci Nový Bydžov, ale české krajiny, v ktorých vládlo napätie medzi protestantmi a katolíkmi, nemala v obľube. Radšej odišla do rodného Madridu, kde našla útočisko v kláštore, a do politiky už nezasahovala. Zomrela v pokoji a mieri – šťastná, že môže žít „v krajine bez kacírov“.

Dvojdielna séria je dielom akademického sochára Michala Vitanovského. Na averznej strane dukáta nájdete portrét Márie Španielskej zo trojštvrtinového pohľadu. „Vzhľadom na jej spoločenské postavenie a dobu, ktorá priala väčšine odborov výtvarného umenia, bola Mária Španielska počas svojho života viackrát portrétovaná,“ prezrádza autor zdroj inšpirácie. Averzná strana toliara je venovaná kráľovninmu jedinému vennému mestu. „Predlohou pre vyobrazenie Nového Bydžova sa stala veduta datovaná rokom 1536. Doplňujúcim motívom sú dva heraldické levy zo svorníka klenby Kostola sv. Vavrinca. Ich zvláštnosťou sú drobné odlišnosti od figúry českého leva. Jednému chýba koruna, druhý je zrkadlovo otočený,“ vysvetľuje medailér. Reverzná strana, ktorá je spoločná pre dukát aj toliar, predkladá jednotiaci prvok celej série Českej mincovne – štít s profilom ženy, nad ktorým je umiestený heraldický motív hradobnej koruny. Vyobrazenie raka a prestretého stola potom odkazuje na typickú naturáliu, ktorú kráľovnej dodával Nový Bydžov.

Emisný náklad zlato-striebornej série má len 200 kusov.