Vyplatí sa čakať na pokles ceny zlata?

Správny čas na nákup je možno práve teraz, dáva na zváženie marketingový riaditeľ Českej mincovne Aleš Brix. Kúzlo zlata spočíva okrem iného v tom, že čo sa dalo kúpiť za jeho pol kilogramu pred 50 rokmi, je dostupné za rovnaký ekvivalent aj teraz. Predpovede, že má cena zlata cenový strop, sa nepotvrdili.

Hranica dvetisíc dolárov za trojskú uncu zlata je dávno minulosťou, aktuálne sa tento drahý kov predáva nad 2330 dolárov za trojskú uncu. Dá sa vôbec odhadnúť, kam až sa môže cena zlata vyšplhať a aké sú faktory, ktoré ju ťahajú nahor?

Je to pomerne zložitá záležitosť. Skutočnosťou je, že v súčasnosti sú obrovským faktorom nákupy centrálnych bánk. Najmä to riešia Číňania, Indovia, Turci a Nemci. A to, že banky nakupujú zlato do svojich rezerv, zvyšuje dopyt, a teda aj cenu. Zároveň platí, že záujem o investíciu do zlata sa prejavuje predovšetkým v krízových rokoch. Momentálne je to asi o zabezpečení, keď sa banky alebo investičné firmy snažia pozerať do budúcnosti spôsobom, čo bude… Česi paradoxne skôr vnímajú, že zlato je aktuálne vysoko a je drahé. Ale je otázka, či je to pri súčasnom vývoji ten správny pohľad.

Prečo?

Napríklad Čína povolila zhruba pred desiatimi rokmi nákupy zlata do súkromného vlastníctva a odvtedy rastie tamojšia ponuka neskutočným spôsobom. Vlani nakúpil čínsky bankový sektor cez 700 ton zlata a súkromný sektor dvojnásobok. České čísla ukazujú, že v poslednom období, po nástupe nového guvernéra ČNB, sa aj tu prístup k zlatu zmenil. Cieľom centrálnej banky je mať 100 ton zlata. Je to zmena trendu. Je pravda, že Česi už historicky nakupovali viac zlata než ČNB. V minulosti istotne. Ide o to, či je na mieste vyčkávanie, ktoré panuje v Európe všeobecne, či je správny prístup, že si počkáme, až pôjde zlato zas dole. A ono sa to veľmi pravdepodobne asi nestane. Naše predikcie sú také, že to môže skončiť na tritisíc dolároch za štyri, päť rokov. Možno aj skôr, keď sa stane niečo, čo nevieme odhadnúť. Napríklad keby sa Čína rozhodla eskalovať napätie v regióne s Taiwanom alebo stupňovanie tlejúceho konfliktu Iránu a USA na pozadí konfliktu Izraela v Palestíne. Na konci minulého roku som bol na konferencii v Dubaji a tam sa veľmi otvorene hovorilo o vzniku tretej meny, ktorá by mala byť rezervnou. Volá sa BRICS a má byť krytá zlatom. Mala by vytvoriť protiváhu zostávajúcim svetovým ekonomikám a doláru ako najrozšírenejšej svetovej rezervnej mene. Uvažujú o nej Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika a mnoho ďalších, nielen afrických krajín. Otázkou je, kedy sa im to podarí. Nie je to v nedohľadne…

Mal by tento projekt váhu?

Nepochybne. Je rozumne vymyslený. Už len populácia týchto krajín predstavuje skoro 40 % celosvetovej populácie so značným HDP, takže to má váhu ako hrom. Určite by to malo vplyv na množstvo ďalších vecí. Všetko sa premieta do toho, kde dnes osciluje dopyt. Je to o strate vplyvu na jednej strane a jeho posilnení na tej druhej. Pokiaľ prevláda v Česku názor, že je zlato drahé a jeho cena odrádza, môžeme sa na to – v kontexte situácie a ďalšieho možného vývoja – pozerať aj tak, že ide o momentálne najzaujímavejšiu cenu s výhľadom vopred.

Sú spomenuté krízy katalyzátorom dopytu po zlate?

Skutočne razantný nástup záujmu o zlato prišiel s úderom „tvrdého“ covidu. Bol to extrém. Zavreli sme predajne a nerobili nič iné, rovnako ako všetci ostatní obchodníci na svete, než objednávali zlato cez telefón. Ľudia volali a brali čokoľvek. Vybavovali sme rádovo stovky až tisíce objednávok. Bola regulárna panika z toho, čo sa stane, a ľudia cítili potrebu sa zabezpečiť.

Ako je to teraz?

Ľudia odchádzajú z takzvaného papierového zlata, vymieňajú ho za peniaze alebo za fyzické zlato. Hovorí sa až o 35 miliardách dolárov. Tá zmena je markantná. Je tu určitá paralela s kryptomenami – ochota nakupovať bitcoin je podobná chuti mať zlato. Dôležitým impulzom je rovnako inflácia. Dobre sa s tým pracuje marketingovo. Vlády siahajú po škrtaní benefitov, štátnych príspevkov, a ľudia sa logicky pozerajú po niečom, kde by mohli svoje peniaze lepšie zhodnotiť alebo aspoň ochrániť.

V akej rovnováhe sú dopyt po zlate a jeho ťažba?

Korelácia je zjavná. V momente, keď cena zlata alebo kovu všeobecne rastie a obchodník ho dokáže predať za vyššiu cenu, navyše s výhľadom dajme tomu ôsmich, desiatich, pätnástich rokov, tak sa otvoria nové bane. Má to nejakú dohľadnosť, ktorá však môže skončiť, a bane sa utlmia a ťažba sa obmedzí. Existuje aj závislosť medzi cenou a ťažbou, aj z pohľadu investícií do akcií banských spoločností.

Aký je vôbec v Česku podiel záujmu o investície do zlata?

My tu nie sme preto, aby sme klientom hovorili, že by mali všetko dávať do drahých kovov. Máme však porovnanie s inými krajinami a príkaz doby by mohol tiež znieť: „Máš peniaze, kupuj zlato, nemáš peniaze, predaj zlato.“ Takto to funguje. Využívajú to ľudia z najbežnejších vrstiev obyvateľstva v Európe. Na západ od nás sa hovorí, že drahé kovy tvoria v portfóliu týchto ľudí päť, šesť, až napríklad dvanásť a pätnásť percent. V Českej republike sú to zatiaľ jednotky percent. Od tohto príkladu, ako sa správajú možno viac informovaní a vzdelaní ľudia v západných krajinách, sme ešte stále ďaleko. Pritom to, že Česi sedia na voľných peniazoch, vieme. A vedia to aj oni sami. Nedávno sme si urobili štatistiku, z ktorej vyplynulo, že Česi majú na bežných účtoch takmer tri bilióny korún. Toľko to predtým nebolo. Pokiaľ má človek státisíce, dáva zmysel premýšľať, čo s tými peniazmi urobiť. Stále tu však prevláda konzervatívny prístup.

Aký by mohol zaznieť argument, aby Česi tento opatrný postoj prehodnotili?

Keď si vezmeme bežné auto, tak pred štyridsiatimi rokmi, stálo pol kilogramu zlata. Dnes stojí kilogram zlata jeden milión sedemsto korún a za tieto peniaze, presnejšie povedané za ich polovicu, sa dá tiež zabezpečiť slušné auto. Stále je to pol kilogramu zlata. A to je to, čo dáva zlatu jeho atraktivitu. Je drahé, ale zároveň peniaze strácajú hodnotu. Zlato doháňa, čo mu bolo umožnené zrušením väzby na dolár. Keď dnes niekto príde s tým samým kusom zlata ako pred tridsiatimi, štyridsiatimi rokmi, dostane zaň úplne porovnateľný produkt ako vo vtedajšej dobe. To je tá genialita. Navyše neviem o ničom, čo by sa dalo bežne „z ulice“ kúpiť bez 21-percentnej DPH.

U tých, ktorí na tieto argumenty reflektujú – prevláda trend nakúpiť drahý kov a nechať ho v trezore, alebo je skôr tendencia s ním aktívne obchodovať?

V Česku máme skúsenosť s tým, že si ľudia skôr vytvárajú akoby zázemie pre seba a rodinu. Sú to ich rezervy. S pribúdajúcim časom, napríklad od doby, keď sme dali pred niekoľkými rokmi na trh mincu Český lev, je však vidieť, ako rastie ochota so zlatom aktívne pracovať. Týka sa tých, ktorí kúpili zlato pred viacerými rokmi, rovnako ako tých, čo k nemu prichádzajú až teraz. A sme zase pri tej správnej otázke: Už nastal čas zlato kúpiť, alebo si počkať? Za mňa tie indície hovoria o tom, že cena pôjde zrejme ďalej hore.

Čo striebro?

Tam nie je tá výhoda oslobodenia od DPH, na druhej strane je cenovo dostupnejšie. Máme klientov, ktorí preferujú nakupovanie striebra vo veľkých objemoch, a to aj s relatívnou pravidelnosťou. Investičné mince v štočkoch či striebro v nejakom umeleckom vyhotovení, pokiaľ to má pridanú hodnotu. Ľudia hovoria, že ide o dlhodobý kov, takže môže mať tú zaujímavú projekciu v blízkej budúcnosti. Má kam rásť.