Mária Terézia bola jedinou vládnucou ženou v dejinách českej krajiny. Jej korunováciu za českú kráľovnú pripomína strieborná pamätná medaila Českej mincovne.

Na začiatku 18. storočia sa nad habsburskou ríšou sťahovali mračná. Jej hlavou bol Karol VI., posledný žijúci predstaviteľ starobylého rodu, ktorý bez vidiny mužského potomka prepadal zúfalstvu. Vytúžený následník trónu prišiel v roku 1717. Čo z toho, že sa nakoniec narodilo dievča – Mária Terézia. Jej otec do nej vložil všetky svoje nádeje na zachovanie rodu. Cestu na trón mladej panovníčke síce vydláždil vydaním pragmatickej sankcie, ale nemohol ju pripraviť na to, čo sa stane, až naň zasadne. Kdekto si nárokoval na jej právoplatné postavenie alebo aspoň na časť nedeliteľného súštátia, a tak sa rozpútali mocenské boje – takzvané vojny o rakúske dedičstvo. Zatiaľ čo na Sliezsko zaútočil pruský kráľ Fridrich II., do Čiech vtrhol bavorský kurfirst Karol Albert, ktorý sa roku 1741 zmocnil Prahy. Aj keď nebol korunovaný, lebo české korunovačné klenoty boli ukryté vo Viedni, väčšina českých stavov ho uznala za českého kráľa. Zo svojho falošného titulu sa však „kráľ Bavor“ netešil dlho. V roku 1743 do Prahy vstúpila víťazné rakúske vojská a 12. mája toho istého roku bola Mária Terézia v Chrámu svätého Víta korunovaná za českú kráľovnú. Honosná dvorská ceremónia, pri ktorej príslušníčka Habsburského rodu prijala korunu z rúk olomouckého arcibiskupa, predstavovala akt uzmierenia, ale prvá a posledná česká kráľovná nemohla českým stavom ich zradu ešte dlho zabudnúť…

Averzná strana medaily, ktorá je dielom Mgr. Petra Horáka, predstavuje Máriu Teréziu so žezlom v ruke a so Svätováclavskou korunou na hlave. Kompozíciu averzu dopĺňa opis KORUNOVACE MARIE TEREZIE ČESKOU KRÁLOVNOU 12. 5. 1743. Korunu českých kráľov nájdeme aj na reverznej strane medaily, kde ju sprevádza pohľad do interiéru Svätovítskej katedrály.

Veľkej žene vzdáva hold veľká medaila – hmotnosť striebornej razby je desať trojských uncí.