Strieborná minca Na kolesách - M 131.105 „Hurvínek“ proof

Motorový vozeň radu M 131.1 sa stal jednoduchým a spoľahlivým základom povojnovej obnovy československého železničného vozového parku. Hold mu vzdáva dvadsiata ôsma strieborná minca Českej mincovne z cyklu Na kolesách.

Keď sa skončila druhá svetová vojna, Československé štátne dráhy sa usilovali o obnovu prevádzky, ktorá by sa blížila stavu pred rokom 1939. Povojnový vozový park zahŕňal nielen československé stroje, ale aj mnoho iných typov, predovšetkým nemeckých, ktoré v našej krajine zostali po odchode okupačných vojsk. Udržovanie tejto rôznorodej zmesi v prevádzke bolo neľahkou úlohou, a ministerstvo dopravy preto vypracovalo koncepciu zjednotenia. Obnovený vozový park mal byť založený okrem iného na dvojnápravových vozňoch s mechanickým prenosom výkonu, ktoré by zabezpečili dopravu na regionálnych tratiach. Vývoj malých a ľahkých motorákov bol zadaný v roku 1946 spoločnosti Tatra. Tatrováci využili predvojnové skúsenosti a zároveň uplatnili poznatky získané z prevádzky koristných vozňov nemeckého pôvodu. Prototyp radu M 131.1 bol vyrobený v roku 1948 a v tom istom roku sa začala sériová výroba. Do roku 1956 bolo vyrobených spolu 549 kusov, a vo svojej dobe teda išlo o najpočetnejší rad hnacích vozidiel ČSD. Pretože ministerstvo požadovalo, aby boli vozne osadené vzduchom chladenými vznetovými motormi, bol použitý výkonný dvanásťvalcový motor Tatra T 301, ktorý vychádzal z pohonnej jednotky určenej pre ťažké nákladné automobily Tatra 111. Tento osvedčený a nenáročný agregát s mechanickou prevodovkou spoľahlivo slúžil aj v silných mrazoch, ktoré by si inak v prípade vodou chladeného motora vyžadovali nočné státie v ohrievarni. Na oceľový rám vozňa bola prinitovaná osemboká oceľová vozová skriňa so zužujúcimi sa predstavkami. Bočnice z mede legovaného oceľového plechu odolávali korózii a mali dlhú životnosť. Skriňa dostala vínovo červený náter a strecha bola strieborne sivá. Podlahu tvorili drevené dosky a z dreva boli aj lavice poskytujúce 48 miest na sedenie. Snáď práve prevažujúci materiál interiéru zabezpečil stroju prezývku Hurvínek. Nepochybne k tomu prispeli aj čelné reflektory, ktoré pripomínali vypuklé oči obľúbenej marionety. Rýchle motoráčiky jazdili prakticky na všetkých vedľajších tratiach v Československu, ale s tým, ako zastarávali, ich rolu preberali motorové vozy radu M 152.0. Pravidelná prevádzka Hurvínkov bola úplne zastavená v roku 1984. Nejeden cestujúci a strojvodca naň stále nostalgicky spomína…

Reverznej strane mince, ktorá je dielom medailéra MgA. Martina Daška, dominuje vyobrazenie motorového vozňa M 131.1 z trojštvrtinového pohľadu. Doplnkovým motívom reliéfu je náznak kolesa a koľají. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v licencii zahraničného vydavateľa, ktorým je ostrov Niue, nesie averzná strana jeho nevyhnutné náležitosti – štátny znak, nominálnu hodnotu 1 DOLLAR (NZD) a rok emisie 2025. V nadväznosti na názov zberateľského cyklu je obvod averzu tvorený výsekmi kolies rôznych dopravných prostriedkov.

Neoddeliteľnou súčasťou mince je výpravné balenie v podobe leporela, ktoré obsahuje sprievodný text a dobové fotografie. Cyklus Na kolesách sa touto emisiou po siedmich rokoch lúči.