Strieborná minca Českej mincovne, ktorá uzatvára prvý ročník cyklu Na kolesách, je venovaná železničnému vozu M 290.0. Pravidelná prevádzka futuristického dopravného prostriedku nemala dlhé trvanie – začala sa v roku 1936 a skončila sa v roku 1939, teda pred 80 rokmi. Aj tak sa však Slovenská strela stačila stať legendou.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska prevzali železničnú sieť Československé státní dráhy, ktoré chceli konkurovať rozmachu automobilovej dopravy. V súlade s európskym trendom preto začali nasadzovať motorové vozy, ktoré boli hospodárnejšie a menej náročné na prevádzku než ich parní predchodcovia. Ministerstvo železníc vypísalo súťaž na dva rýchliky, ktoré by dokázali zabezpečiť pohotové spojenie Prahy s Bratislavou a umožnili robiť krátke návštevy – napríklad obchodné či politické rokovania. Tieto vozy mali byť nielen mimoriadne rýchle a ľahké, ale tiež reprezentatívne a pohodlné. V konkurencii tuzemských i zahraničných výrobcov zvíťazila kopřivnická Tatra s motorovým vozom, ktorý disponoval množstvom pokrokových technických riešení na čele s elektromechanickým prenosom výkonu z motora na nápravu. Elegantná karoséria s višňovo červeným náterom podstúpila ako jedna z prvých skúšku v aerodynamickom tuneli. Voz nemal priechodné čelá, lebo bol navrhnutý na prevádzku bez prípojných vagónov. Ponúkal celkom 72 komfortných miest na sedenie, z toho 40 vo fajčiarskej a 32 v nefajčiarskej časti. V roku 1936 boli oba vyrobené vozy nasadené na trať Praha–Bratislava so zastávkou v Brne so vzdialenosťou 397 km. Čas jazdy expresného spoja, ktorý dostal príhodné meno Slovenská strela, bol najprv 4 hodiny a 51 minút a neskôr bola skrátená o pol hodiny. Parným rýchlikom trvalo zvládnutie rovnakej vzdialenosti 5 hodín a 30 minút. Súmrak Slovenskej strely prišiel so začiatkom druhej svetovej vojny a po vojne sa na ňu zabudlo. Vďaka starostlivosti reštaurátorov sa však čo nevidieť bude opäť preháňať po koľajniciach…

Reverzná strana mince z dielne medailéra Luboša Charváta predkladá Slovenskú strelu v celej jej kráse vrátane štátneho znaku na čele vozu. V nadväznosti na názov cyklu je ďalším motívom reverzu detail kolesa železničného vagóna, v ktorom boli vyrezané otvory pre odľahčenie a pre chladenie bŕzd. V podobnom štýle sa nesie i averzná strana mince, ktorú spracoval medailér MgA. Martin Dašek – jej obvod je tvorený výsekmi kolies rôznych dopravných prostriedkov. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v licencii zahraničného vydavateľa, ktorým je ostrov Niue, nesie averz ešte jeho povinné atribúty – meno a portrét Alžbety II., nominálnu hodnotu 1 DOLLAR (NZD) a rok emisie 2019.

Neoddeliteľnou súčasťou mince je výpravné balenie, ktoré obsahuje sprievodný text a fotografie.