Strieborná minca Najväčšie poklady – Aztékovia so zlatou inlejou stand

Súčasťou tejto striebornej mince je zlatá inlej. Použitý zlatý strižok, ktorý prešiel dlhým a náročným vývojom, je unikátny svojimi parametrami. Jeho hmotnosť predstavuje iba 1/200 trójskej unce – teda 0,156 gramu, a predsa sa môže pochváliť pozoruhodným priemerom 16 milimetrov. Žiadna iná mincovňa bimetalovú mincu s takto špecifikovanou inlejou nerazí.

Prvá strieborná minca Českej mincovne z cyklu s názvom Najväčšie poklady pripomína bohatstvo, ktoré zhromaždila ríša Aztékov. Pre autentický efekt je do nej vsadená zlatá inlej.

Španieli, ktorí sa v stopách Krištofa Kolumba vydali po mori nepreskúmaným západným smerom, túžili po bohatstve, pôde aj novom živote. Na karibských ostrovoch sa stretli s domorodcami, ktorí byli omnoho menej vyspelí, a tak si ich ľahko podrobili. Boli presvedčení o svojej absolútnej nadradenosti, ale potom sa vylodili na americkej pevnine a onemeli od úžasu. Od ostrovanov síce počúvali rozprávanie o bojovných indiánoch žijúcich v mestách z kameňa, ale skutočnosť bola ešte neuveriteľnejšia. Aztécka ríša mala 10 miliónov ľudí. Len v hlavnom meste s názvom Tenochtitlán ich žilo 300-tisíc – teda desaťkrát viac než v najväčšom meste vtedajšieho Španielska, ktorým bola Sevilla. Aztécka metropola bola vybudovaná na ostrovoch uprostred jazera a s okolitým svetom bola spojená hrádzami. Jej usporiadanie bolo dokonale premyslené. Na trhoch sa obchodovalo s kakaovými bôbmi, bavlnenými látkami či drahocenným obsidiánom. Tovar sa prepravoval na kanoe, ktoré sa plavili po kanáloch. Mesto sýtili umelé polia budované priamo na vodnej hladine. Čistota a hygiena bola samozrejmosťou. Nad tým všetkým sa potom týčili veľkolepé chrámy podobajúce sa pyramídam. Aztécka spoločnosť totiž bola prestúpená vierou a tajomnými rituálmi. Španieli však bohatstvo v podobe organizovanej spoločnosti s vyspelou kultúrou nevnímali. Videli len všadeprítomné zlato. Pre Aztékov mal žltý kov hlboký duchovný význam – slúžil na vyjadrenie spoločenského postavenia či ako obetný dar bohom –, lenže pre Európanov bol predovšetkým platidlom, a tak sa rozhodli, že sa ho zmocnia silou…

Medailér Mgr.Art. Miroslav Hric, ArtD., venoval reverznú stranu mince bohatej mezoamerickej koláži. Zatiaľ čo v popredí stojí vládca Aztékov Moctezuma II., v pozadí uvidíte skupinu španielskych conquistadorov, ktorí rabujú aztécky chrám. Medzi nimi žiari detail masky zo zlatého pokladu Aztékov tvorený zlatou inlejou. Na averznej strane potom nájdete aztéckeho bojovníka a ďalšieho španielskeho dobyvateľa. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v licencii zahraničného emitenta, ktorým je ostrov Niue, nesie averz ešte jeho náležitosti – štátny znak, nominálnu hodnotu 5 DOLLARS (NZD) a rok emisie 2026. To všetko je obklopené prepracovaným aztéckym dekorom.

Druhá minca cyklu bude venovaná španielskym conquistadorom.