S osobou T. G. Masaryka si spájame najmä zámok v Lánoch, i keď sa stal jeho letným prezidentským sídlom až v roku 1921. Dovtedy sa týmto titulom mohol pýšiť zámok Hluboš, ktorému je venovaná zlatá pamätná medaila Českej mincovne.

„Na konci prázdnin roku 1920 boli obyvatelia Hluboša milo vzrušení správou, že hlubošský zámok bude obývaný pánom prezidentom. Správa sa ukázala byť pravdivá. Z poštovného úradu bol predĺžený do zámku telefón, cesty a hradské boli upravované, domčeky natierané. Celá dedina odievala sa slávnostným šatom, aby dôstojne uvítala muža, o ktorom každý toľko počul, toľko čítal a ktorého dosiaľ nebolo dopriate každému vidieť,“ stálo v příbramskom časopise s názvom Od stříbrných hor. Zámok Hluboš sa nestal prezidentským letným sídlom náhodou. Tristo rokov stará pseudorenesančná stavba disponovala anglickým parkom s rozlohou 5 hektárov a koniarňami, čo T. G. Masarykovi poskytovalo ideálny priestor pre jeho obľúbenú kratochvíľu. „Takmer denne bez ohľadu na počasie vychádzal pán prezident koňmo do krásnych lesov hlubošských i do blízkeho okolia. Na jednej vychádzke zbadal pri lese dvoch chlapcov pasáčikov, ktorí na neho volali: Strýčko, zvezte nás! A strýčko zviezol jedného a koniar druhého chlapca. Keď potom hájnik, ktorý výjav z lesa pozoroval, chlapcom povedal, kto ich zviezol, vypadli týmto úžasom oči z jamôk a ústa im zostali otvorené,“ zaspomínal na úsmevnú príhodu A. Podlaha. Hlubošská rezidencia slúžila prezidentovi a jeho rodine od 27. augusta 1920 do 7. januára 1921. T. G. Masaryk síce zámok opustil, ale jeho duch tu žije dodnes…

Averzná strana medaily, ktorá je dielom akademického sochára Zbyňka Fojtů, znázorňuje portrét T. G. Masaryka s obligátnymi okuliarmi. Kompozíciu dotvárajú meno a životné letopočty prezidenta a tiež malý znak Československej republiky. Reverzná strana medaily potom patrí hlubošskému zámku – okrem priečelia stavby znázorňuje ešte rekonštrukciu pamätnej plakety, ktorá dodnes upozorňuje na prezidentov pobyt.

Emisný náklad zlatej medaily má len 100 kusov.