V roku 2024 vydáva Česká národná banka svoju prvú obchodnú mincu. Je ňou zlatý český dukát s motívom svätého Václava.

Prvé české zlaté mince, ktorým sa hovorilo dukáty, nechal raziť samotný otec vlasti Karol IV. Keď potom na český trón nastúpili Jagelovci, vôbec po prvýkrát sa v ich reliéfe objavila postava svätého Václava – patróna českých krajín. Obsah zlata v dukátoch bol starostlivo kontrolovaný, a tak patrili k najspoľahlivejším minciam svojej doby. V Európe vzbudzovali dôveru a českým krajinám dodávali prestíž. Záväzná hmotnosť každého dukáta bola stanovená na 3,49 g a rýdzosť použitého zlata na 986/1000. Postupne sa začali objavovať aj najrôznejšie násobky – od dvojdukáta po stodukát – a dukáty zostali legálnym platidlom ešte niekoľko storočí. Keď potom v roku 1923 minister financií Alois Rašín premýšľal, ako oslávi 5. narodeniny Československa, rozhodol sa historickú tradíciu razby českých zlatých mincí oživiť. Prvorepublikové svätováclavské dukáty boli takzvanými obchodnými mincami, ktoré slúžili ako uchovávateľ hodnoty, ale ľudia si ich rýchlo obľúbili predovšetkým ako darček k významným udalostiam – do kolísky, k promócii alebo napríklad k svadbe.

O storočie neskôr pripravila Česká národná banka novodobé české dukáty, ktorých motívom je opäť svätý Václav. Víťazom výtvarnej súťaže sa stal akademický sochár Vladimír Oppl. Odborná komisia ocenila najmä „vynikajúci portrét svätého Václava s prilbou na reverznej strane a dokonalé zobrazenie českého leva“. Dvojchvostá heraldická šelma je na averznej strane dukáta doplnená o lipové lístky, ktorými je preložený opis ČESKÁ REPUBLIKA. V reliéfu mince nechýba ani text slávneho chorálu: SVATÝ VÁCLAVE, NEDEJ ZAHYNOUTI NÁM I BUDOUCÍM.

Obchodná minca razená v jabloneckej Českej mincovni má otvorenú emisiu – to znamená, že jej emisný náklad je neobmedzený.