V roku 2024 si pripomíname 350. výročie úmrtia maliara Karola Škrétu. Pri tejto príležitosti vznikla poluncová zlatá medaila Českej mincovne, ktorá je súčasťou voľného cyklu najkrajších nerealizovaných návrhov prihlásených do súťaží Českej národnej banky.

Bitka na Bielej hore zmenila beh českých dejín. Po porážke stavovského povstania nastala v krajine tvrdá rekatolizácia a pred náboženským útlakom odišlo do cudziny cez pol milióna Čechov. Tohto exodu sa zúčastnil aj Karol Škréta – nadaný osemnásťročný maliar, ktorý pochádzal z pražskej patricijskej rodiny evanjelického vyznania. Napriek tomu, že prišiel o majetok aj postavenie, tragédiu premenil na príležitosť. Navštívil Nemecko, Švajčiarsko a nakoniec Taliansko, kde prepadol rodiacemu sa baroku. Štýl, ktorý sa vyznačoval návratom ku kresťanským motívom či kyprými tvarmi a dynamikou postáv, si osvojil s veľkou suverenitou. Keď sa potom po desiatich rokoch v exile vrátil do Prahy, rýchlo sa ukázalo, že nie je len veľkým umelcom, ale aj cieľavedomým pragmatikom. Aby získal späť rodový majetok, neváhal konvertovať na katolícku vieru a čoskoro po tom sa zaradil medzi najvyhľadávanejších umelcov svojej doby. Do srdca Európy totiž priniesol nový sloh, ozdobný a mohutný, ktorý podčiarkoval postavenie nových pánov českej krajiny – Habsburgovcov a katolíckej cirkvi. Nevyhýbal sa žiadnemu maliarskemu žánru. Tváre, ktoré portrétoval, obnažovali, čo sa skrývalo v ich vnútri, a z jeho monumentálnych oltárnych obrazov sršalo rozprávačské majstrovstvo. Vybudoval si širokú klientelu a poznal svoju cenu. „Škréta je dobrý maliar, ale pozerá sa aj na to, aby bol dobre zaplatený,“ vyhlásil údajne samotný cisár Ferdinand III. Zakladateľ českého baroka, ktorý je považovaný za najväčšieho českého maliara novoveku, strhával na seba pozornosť aj mimo umeleckých kruhov. Bol prchký a energický. Obľuboval súboje a kontroverzie, ktoré ho dostávali do problémov, a keď do Prahy vtrhli Švédi, neváhal so zbraňou v ruke brániť barikády…

Ako predloha pri razbe pamätnej medaily poslúžil návrh medailéra MgA. Josefa Oplištila. Odborná komisia Českej národnej banky ho vo výtvarnej súťaži ocenila prvým miestom, ale banková rada sa nakoniec rozhodla realizovať iný návrh. Zatiaľ čo averzná strana medaily predkladá autoportrét Karola Škrétu, na reverze nájdete tvár svätého Martina prevzatú z veľkoformátového oltárneho plátna nazvaného „Sv. Martin sa delí o plášť so žobrákom“. Texty sú umne zakomponované do obrazových rámov.

Emisný náklad má len 99 kusov. Každá medaila je navyše ručne číslovaná na hrane.