Modrotlač, ktorá je nehmotným kultúrnym dedičstvom UNESCO, pripomína slovenská zlatá eurominca vyrazená v kvalite proof.

Modrotlač je tradičná tlačiarenská technika, ktorá sa používa už od 18. storočia. Najprv sa na plátno s pomocou ručne vyrezanej drevenej formy nanesie špeciálna zmes, ktorá ochráni miesta, ktoré majú zostať nenafarbené. Potom sa látka namáča do kúpeľa s prírodným modrým farbivom namiešaným z indiga. Nakoniec sa ochranný film odstráni, a na plátne tak vystúpi vzor v pôvodnej farbe textílie… Modrotlač si obľúbili mešťania aj dedinčania. Uplatnil sa na posteľnej bielizni aj na ľudových odevoch. V závislosti od zloženia kúpeľa a počtu namáčaní bolo možné dosiahnuť rôzne odtiene a vzory na látke sa líšili v rôznych regiónoch. Niektoré drevené formy, ktoré sa dnes používajú, sú až 300 rokov staré a pracuje s nimi siedma generácia tlačiarov. Niet divu, že sa modrotlač stal nehmotným kultúrnym dedičstvom UNESCO. O jeho zápis požiadalo päť štátov – Česko, Slovensko, Nemecko, Rakúsko a Maďarsko –, ktoré sú na svoju modrotlač, modrotisk, blaudruck a kékfestés náležite pyšné…

Pamätnú mincu spracoval slovenský medailér Karol Ličko. Na oboch stranách nájdete kvetinový motív typický pre slovenskú modrotlač. Zatiaľ čo na averznej strane je to v podobe drevenej formy, na reverze nájdete hotovú látku s textom MODROTLAČ – NEHMOTNÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO. V reliéfe averzu sa vyníma ešte remeselník pri práci. Nevyhnutnými atribútmi euromince sú potom nominálna hodnota 100 EURO, nápis SLOVENSKO, rok emisie 2024 a slovenský štátny znak.

Mincu vyrazila Mincovňa Kremnica a vydala Národná banka Slovenska.