Ôsma zlatá medaila z cyklu Vojenská história priamo nadväzuje na predchádzajúcu emisiu akademického maliara Karla Zemana. Pripomína prelomovú bitku pri Domašove.

V roku 1758 začal pruský kráľ Fridrich II. ďalšiu kľúčovú etapu sedemročnej vojny. Nenechal sa odradiť neúspechom predchádzajúceho roku, keď bol porazený v bitke pri Kolíne a musel odtiahnuť z Čiech, a vpadol na Moravu. V ceste mu stálo opevnené mesto Olomouc, ktoré obliehal. Statoční obrancovia sa však držali tak dlho, až útočiacim Prusom došli zásoby. Aby obliehanie mohlo pokračovať, vypravil kráľ Fridrich smerom k Olomoucu zásobovací konvoj. Nešlo o obyčajný konvoj – len čo sa pruská kolóna vydala na cestu, roztiahla sa do dĺžky 45 kilometrov. Tvorilo ho 4000 vozidiel, 2500 volov a 11000 vojakov. Zastavením konvoja bol poverený rakúsky generál Ernst Gideon von Laudon . Laudon sa s konvojom stretol najprv u Guntramovic, a hoci bol nútený vydať rozkaz na ústup, Prusi nemohli hovoriť o víťazstve. Mnoho ich vozov zostalo po boji nepojazdných, vozataji v strachu utiekli a časť zásob padla do rakúskych rúk. Pruskí velitelia sa rozhodli venovať čas reorganizácii konvoja a oprave škôd - a to bola osudová chyba. Rakúšania totiž získali čas na prípravu nového útoku zo zálohy, pre ktorý si vybrali otvorený priestor obklopený zalesnenými kopcami pri Domašove. Sedemhodinová bitka sa rozhorela 30. júna 1758. Prednú časť pruského konvoja nechali Rakúšania prejsť a potom začali delostreleckú paľbu na hlavný voj. Zavládol chaos, ale pruským veliteľom sa aj tak podarilo vytvoriť vozovú hradbu a húževnato vzdorovať. V okamihu, keď dorazili Laudonovi posily, ktoré Prusi uzavreli polkruhom, bol však konvoj stratený... Jeho zničenie pruský tábor úplne paralyzovalo. Bez proviantu a streliva nebolo možné pokračovať v obliehaní Olomouca a pruská armáda bola v prípade napadnutia odsúdená na skazu. Samotný krôčik od víťazstva bol Fridrich nútený ustúpiť. Generál Laudon svojím triumfom zachránil nielen Olomouc, ale aj celú Moravu a v konečnom dôsledku i Viedeň .

Akademický maliar Karel Zeman venoval averzné stranu medaily portrétu víťazného generála . Doplnil ho cisárskym orlom a monogramami patriacimi Márii Terézii a cisárovi Františkovi I. „Na rubovej strane medaily som zobrazil urputný boj hraničiarov s Prusmi. Korisť rakúskych vojakov bola nesmierna - vedľa potravín, streliva a koní to boli dva milióny toliarov v striebre a zlate. Hraničiari šabľami otvárali súdky s peniazmi, strieborné toliare vysypávali na zem a brali len zlato," vysvetľuje autor.

Každá z iba 100 kusov číslovaných zlatých medailí je doplnená špeciálnym certifikátom pravosti so sprievodným slovom autora, kresbami a historickým textom.