Dukáty svätého Václava hrajú v histórii českého mincovníctva mimoriadnu úlohu. Česká mincovňa k nim v roku 2020 pridala svoj vlastný zlatý trojdukát.

Písal sa rok 1923 a minister financií Alois Rašín s kolegami premýšľali, ako osláviť 5. narodeniny Československa. Rozhodli sa oživiť historickú tradíciu razby českých zlatých mincí, ktorá siahala až do čias panovníkov Jána Luxemburského a Karola IV., a tak sa zrodili prvorepublikové svätováclavské dukáty. Ich autormi sa stali uznávaní umelci Jaroslav Benda a Otakar Španiel. Pútavý návrh mince s vyobrazením patróna českých krajín si Alois Rašín, na ktorého bol spáchaný atentát, nechal doniesť do nemocnice, ale razby sa už nedožil... Vtedajšie svätováclavské dukáty boli takzvanými obchodnými mincami, ktoré slúžili ako uchovávateľ hodnoty, ale ľudia si ich rýchlo obľúbili predovšetkým ako darček k  významným udalostiam - do kolísky, k promócii alebo napríklad k svadbe. Nezostalo len pri dukátoch, ktorých záväzná špecifikácia bola 3,49 g zlata s rýdzosťou 986/1000 - razili sa aj ich násobky v podobe dvojdukátov, päťdukátov a desaťdukátov. V podobnom duchu sa nesú aj nové dukátové razby Českej mincovne.

Averznej strane zlatého trojdukáta, ktorý je dielom medailéra  Mgr. Petra Horáka, dominuje Václav v podobe zbožného kniežaťa a svätca, ktorému vzdáva hold dvojica anjelov. Texty na averze uvádzajú SV. VÁCLAV - 3-DUKÁT. Reverznú stranu razby potom bezo zvyšku vypĺňa plamenná orlica, ktorá v pazúroch zviera svätováclavský meč.

Každú razbu sprevádza unikátny certifikát pokrytý vrstvou rýdzeho zlata.