Dukáty svätého Václava hrajú v histórii českého mincovníctva mimoriadnu úlohu. Česká mincovňa k nim v roku 2025 pridala nový zlatý trojdukát.

Písal sa rok 1923 a minister financií Alois Rašín s kolegami premýšľali, ako oslávia 5. narodeniny Československa. Rozhodli sa oživiť historickú tradíciu razby českých zlatých mincí, ktorá siahala až do čias panovníkov Jána Luxemburského a Karola IV., a tak sa zrodili prvorepublikové svätováclavské dukáty. Ich autormi sa stali uznávaní umelci Jaroslav Benda a Otakar Španiel. Pútavý návrh mince s vyobrazením patróna českých krajín si Alois Rašín, na ktorého bol spáchaný atentát, nechal doniesť do nemocnice, ale razby sa už nedožil... Vtedajšie svätováclavské dukáty boli takzvanými obchodnými mincami, ktoré slúžili ako uchovávateľ hodnoty, ale ľudia si ich rýchlo obľúbili predovšetkým ako darček k významným udalostiam – do kolísky, k promócii alebo napríklad k svadbe. Nezostalo len pri dukátoch, ktorých záväzná špecifikácia činila 3,49 g zlata s rýdzosťou 986/1000 – razili sa aj ich násobky v podobe dvojdukáta, päťdukáta a desaťdukáta. V podobnom duchu sa nesú aj nové dukátové razby Českej mincovne.

Averzná strana zlatého trojdukáta predstavuje krížovú kompozíciu, ktorej dominuje nápis 3DUKÁT doplnený o dátum zavraždenia svätého Václava 28. 9. 935 AD (anno Domini – roku Pána). Na averze sa vyníma ešte jablko a žezlo – odznaky českých panovníkov. Na reverznej strane potom nájdete portrét kniežaťa v plnej zbroji doplnený o text SV. VÁCLAV. Výtvarný návrh trojdukáta je dielom akademického maliara Vladimíra Pavlicu, ktorý, bohužiaľ, už nie je medzi nami, a tak svoje dielo nestihol dokončiť. Osirelých kresbových predlôh sa po celých desiatich rokoch od ich vzniku ujali medailéri Petr Patka, DiS., a Jiří Hanuš, DiS., ktorí ich previedli do reliéfnej podoby.

Každú razbu sprevádza unikátny certifikát pokrytý vrstvou zlata.